Shloka 11

अव्याकृतगुणक्षोभान्महतत्रिस्त्रवृतोऽहम: । भूतसूक्ष्मेन्द्रियार्थानां सम्भव: सर्ग उच्यते ॥ ११ ॥

avyākṛta-guṇa-kṣobhān mahatas tri-vṛto ’hamaḥ bhūta-sūkṣmendriyārthānāṁ sambhavaḥ sarga ucyate

اَویَکت پرکرتی میں گُنوں کے اضطراب سے مہتَتَتو ظاہر ہوتا ہے۔ مہتَتَتو سے سہ گونہ اَہنکار پیدا ہوتا ہے، اور اسی سے تنماترا کی صورت میں لطیف عناصر، حواس اور ٹھوس موضوعات نمودار ہوتے ہیں—اسی کو ‘سَرگ’ یعنی تخلیق کہتے ہیں۔

अव्याकृत-गुण-क्षोभात्from the agitation of the unmanifest guṇas
अव्याकृत-गुण-क्षोभात्:
अपादान (Ablative source/अपादान)
TypeNoun
Rootअव्याकृत (कृदन्त; वि+आ+कृ धातु, क्त; नञ्-पूर्वक) + गुण (प्रातिपदिक) + क्षोभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (अव्याकृतस्य गुणानां क्षोभः; तस्मात्)
महतःof the Mahat (cosmic intelligence)
महतः:
सम्बन्ध/षष्ठी
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
त्रि-वृतःcovered by three (guṇas)
त्रि-वृतः:
विशेषण (qualifier of अहम्)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + वृत (कृदन्त; वृ धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (त्रिभिः वृतः = covered by three)
अहमःego-principle (ahaṅkāra)
अहमः:
Karta/उद्देश्य (प्रथमा-निर्देश)
TypeNoun
Rootअहम् (अहंकार-प्रातिपदिक; here अहम्/अहङ्कार)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (अहमः = अहङ्कारः, वैदिक/पुराणिक रूप)
भूत-सूक्ष्म-इन्द्रिय-अर्थानाम्of the elements, subtle elements, senses, and sense-objects
भूत-सूक्ष्म-इन्द्रिय-अर्थानाम्:
सम्बन्ध/षष्ठी
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक) + सूक्ष्म (प्रातिपदिक) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; समाहार-द्वन्द्व (भूतानि च सूक्ष्माणि च इन्द्रियाणि च अर्थाः च)
सम्भवःarising/origination
सम्भवः:
Karta/उद्देश्य (प्रथमा-निर्देश)
TypeNoun
Rootसम्+भू (धातु) → सम्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सर्गः(is called) creation
सर्गः:
प्रत्यय/सम्बन्ध (predicate nominative)
TypeNoun
Rootसर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उच्यतेis said/is called
उच्यते:
क्रिया (verbal action)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)

FAQs

It explains that creation begins when the unmanifest nature is stirred by the guṇas, producing mahat-tattva, then the threefold ahaṅkāra, and from that the elements, senses, and their objects arise—this sequence is called sarga.

To give Parīkṣit a clear, Vedic map of how the material world manifests, helping him detach from temporary phenomena and fix his mind on the Supreme Reality while preparing for death through bhakti.

By recognizing how the modes and ego shape perception and desire, one can practice humility, regulate the senses, and redirect attention from sense-objects to devotional remembrance of the Lord.