Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

सुन्दरकाण्डे अष्टपञ्चाशः सर्गः

हनुमद्वृत्तान्तकथनम्, सीताभिज्ञान-प्रदानम्, लङ्कादाह-वर्णनम्

सा मया राक्षसीमध्ये तर्ज्यमाना मुहुर्मुहुः।।5.58.58।।एकवेणीधरा दीना भर्तृचिन्तापरायणा।भूमिशय्या विवर्णाङ्गी पद्मिनीव हिमागमे।।5.58.59।।रावणाद्विनिवृत्तार्था मर्तव्यकृतनिश्चया।कथञ्चिन्मृगशाबाक्षी तूर्णमासादिता मया।।5.58.60।।

ekaveṇīdharā dīnā bhartṛcintāparāyaṇā |

bhūmiśayyā vivarṇāṅgī padminīva himāgame || 5.58.59 ||

May iisang tirintas ang buhok, lugmok at lubos na nalulunod sa pag-alaala sa kanyang asawa; sa hubad na lupa siya nahimlay—namumutla ang katawan, gaya ng lotus sa pagdating ng taglamig.

एकवेणीधराwearing a single braid
एकवेणीधरा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka (प्रातिपदिक) + veṇī (प्रातिपदिक) + dharā (धृ-धातुज कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-समास (एकवेणीं धरतीति)
दीनाmiserable
दीना:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdīna (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भर्तृचिन्तापरायणाabsorbed in thoughts of her husband
भर्तृचिन्तापरायणा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhartṛ (प्रातिपदिक) + cintā (प्रातिपदिक) + parāyaṇa (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-समास (भर्तृ-विषया चिन्ता यस्याः सा)
भूमिशय्याlying on the ground
भूमिशय्या:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhūmi (प्रातिपदिक) + śayyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष (भूमौ शय्या यस्याः/भूमौ शय्या इव)
विवर्णाङ्गीpale-limbed
विवर्णाङ्गी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvivarṇa (प्रातिपदिक) + aṅgī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (विवर्णम् अङ्गं यस्याः)
पद्मिनीa lotus (female lotus)
पद्मिनी:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootpadminī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इवlike
इव:
Upama-dyotaka (उपमा-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formअव्यय; उपमा-वाचक निपात (comparative particle)
हिमागमेat the coming of winter
हिमागमे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Roothima (प्रातिपदिक) + āgama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (हिमस्य आगमः)
S
Sītā
R
Rāma

FAQs

Dharma is expressed as unwavering marital fidelity and mental steadiness: even in captivity, Sītā’s mind remains aligned with righteousness and remembrance of Rāma.

Hanumān describes Sītā’s austere state in the Aśoka grove—hair unadorned, sleeping on the ground, weakened by separation.

Sītā’s dhṛti (fortitude) and śauca (purity)—a refusal to be drawn into the captor’s world of comfort or compromise.