राजवृत्त-रक्षा-प्रणिधि-षाड्गुण्योपदेशः
Royal Conduct, Protection, Intelligence, and Policy Measures
यथा हानुदके मत्स्या निराक्रन्दे विहड़मा: । विहरेयुर्यथाकामं विहिंसन्त: पुनः पुनः:,राजन! जैसे सूर्य और चन्द्रमाका उदय न होनेपर समस्त प्राणी घोर अन्धकारमें डूब जाते हैं और एक-दूसरेको देख नहीं पाते हैं, जैसे थोड़े जलवाले तालाबमें मत्स्यगण तथा रक्षकरहित उपवनमें पक्षियोंके झुंड परस्पर एक-दूसरेपर बारंबार चोट करते हुए इच्छानुसार विचरण करते हैं, वे कभी तो अपने प्रहारसे दूसरोंको कुचलते और मथते हुए आगे बढ़ जाते हैं और कभी स्वयं दूसरेकी चोट खाकर व्याकुल हो उठते हैं। इस प्रकार आपसमें लड़ते हुए वे थोड़े ही दिनोंमें नष्टप्राय हो जाते हैं, इसमें संदेह नहीं है। इसी तरह राजाके बिना वे सारी प्रजाएँ आपसमें लड़-झगड़कर बात-की-बातमें नष्ट हो जायँगी और बिना चरवाहेके पशुओंकी भाँति दुःखके घोर अन्धकारमें डूब जायँगी
yathā hānudake matsyā nirākrande vihaṅgamāḥ | vihareyur yathākāmaṃ vihiṃsantaḥ punaḥ punaḥ ||
Sinabi ni Vasumanā: “Gaya ng mga isda sa kaunting tubig, at ng mga ibon sa kakahuyang walang bantay, na gumagala ayon sa nais ngunit paulit-ulit na nagkakasakitan—minsan ay dinudurog ang iba sa hampas, minsan nama’y sila mismo ang nababalisa kapag tinamaan—gayong paraan, O Hari, sa maikling panahon ay itinutulak sila sa halos pagkalipol, walang alinlangan. Gayon din, kapag walang hari, ang lahat ng nasasakupan ay mabilis na mahuhulog sa pag-aaway at kapahamakan, at lulubog sa nakapanghihilakbot na dilim ng pagdurusa na parang mga hayop na walang pastol.”
वसुमना उवाच
The verse argues that kingship (lawful governance) is necessary to prevent society from collapsing into mutual violence; without a ruler, people—like creatures in constrained or unprotected conditions—harm one another and rapidly decline.
Vasumanā addresses a king and uses vivid analogies (fish in scant water, birds in an unguarded grove) to illustrate how, in the absence of protection and restraint, beings fight repeatedly and become ruined—paralleling what happens to subjects when there is no king.