Previous Verse
Next Verse

Shloka 53

Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च

शीतांशुमण्डलप्रख्यं मकारं मध्यमं तथा तस्योपरि तदापश्यच् छुद्धस्फटिकवत् प्रभुम्

śītāṃśumaṇḍalaprakhyaṃ makāraṃ madhyamaṃ tathā tasyopari tadāpaśyac chuddhasphaṭikavat prabhum

Nakita niya ang gitnang pantig na “Ma”, maningning na parang bilog ng malamlam na Buwan; at sa ibabaw nito, nasilayan niya ang Panginoon—maliwanag at dalisay, kumikislap na parang kristal na walang dungis—si Pati, ang naghahari lampas sa tali ng pāśa.

शीतांशु (śītāṃśu)the moon, the cool-rayed one
शीतांशु (śītāṃśu):
मण्डल (maṇḍala)orb, disk
मण्डल (maṇḍala):
प्रख्यम् (prakhyam)resembling, comparable to
प्रख्यम् (prakhyam):
मकारम् (makāram)the syllable ‘ma’
मकारम् (makāram):
मध्यमम् (madhyamam)middle, central
मध्यमम् (madhyamam):
तथा (tathā)and also
तथा (tathā):
तस्य (tasya)of that, above it
तस्य (tasya):
उपरि (upari)above
उपरि (upari):
तदा (tadā)then
तदा (tadā):
अपश्यत् (apaśyat)he saw, perceived
अपश्यत् (apaśyat):
शुद्ध (śuddha)pure
शुद्ध (śuddha):
स्फटिकवत् (sphaṭika-vat)like crystal
स्फटिकवत् (sphaṭika-vat):
प्रभुम् (prabhum)the Lord, the sovereign (Pati)
प्रभुम् (prabhum):

Suta Goswami (narrating an internal contemplative vision described in the chapter)