Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

दक्षयज्ञध्वंसः—वीरभद्रप्रेषणं, देवविष्ण्वोः पराजयः, पुनरनुग्रहः

त्रिभिश् च धर्षितं शार्ङ्गं त्रिधाभूतं प्रभोस्तदा शार्ङ्गकोटिप्रसङ्गाद् वै चिछेद च शिरः प्रभोः

tribhiś ca dharṣitaṃ śārṅgaṃ tridhābhūtaṃ prabhostadā śārṅgakoṭiprasaṅgād vai cicheda ca śiraḥ prabhoḥ

Pagkatapos, ang busog na Śārṅga ng Panginoon ay sinalakay ng tatlo at nahati sa tatlong bahagi. At sa pamamagitan ng pagdikit sa dulo ng busog, ang ulo ng Panginoon ay naputol—nagpapakita na sa ilalim ng pamamahala ni Pati (Śiva), kahit ang kapangyarihan ng isang 'panginoon' ay nawawalan ng bisa kapag gapos ng pāśa.

त्रिभिःby the three (threefold ones)
त्रिभिः:
and
:
धर्षितम्assailed, attacked
धर्षितम्:
शार्ङ्गम्Śārṅga (the divine bow of Viṣṇu)
शार्ङ्गम्:
त्रिधा-भूतम्become threefold, split into three
त्रिधा-भूतम्:
प्रभोःof the Lord (here, the wielder of Śārṅga)
प्रभोः:
तदाthen
तदा:
शार्ङ्ग-कोटिthe tip/end of Śārṅga
शार्ङ्ग-कोटि:
प्रसङ्गात्from contact/impact, by the occasion of touching
प्रसङ्गात्:
वैindeed
वै:
चिछेदsevered, cut off
चिछेद:
and
:
शिरःhead
शिरः:
प्रभोःof the Lord.
प्रभोः:

Suta Goswami (narrating to the sages of Naimisharanya; internal episode context inferred)