Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Viṣṇu at Upamanyu’s Āśrama: Pāśupata Tapas, Darśana of Śiva, and Boons from Devī

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे त्रयोविंशो ऽध्यायः सूत उवाच अथ देवो हृषीकेशो भगवान् पुरुषोत्तमः / तताप घोरं पुत्रार्थं निदानं तपसस्तपः

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge trayoviṃśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca atha devo hṛṣīkeśo bhagavān puruṣottamaḥ / tatāpa ghoraṃ putrārthaṃ nidānaṃ tapasastapaḥ

Sa gayon, sa Śrī Kūrma Purāṇa, sa Saṃhitā na may anim na libong taludtod, sa Pūrvavibhāga, nagwakas ang ikadalawampu’t ikatlong kabanata. Sabi ni Sūta: Pagkaraan, ang Panginoong Hṛṣīkeśa—Bhagavān, ang Kataas-taasang Persona—ay nagsagawa ng mabagsik na tapas alang-alang sa isang anak, tinahak ang pinagmulan at huwaran ng lahat ng austeridad.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-समाप्तिसूचक (quotative/end marker)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री-कूर्म-पुराण (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी (Locative/अधिकरण), एकवचन, नपुंसकलिङ्ग; नामधेय
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (verses) collection
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट्-साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग; द्विगु-समासः (षट् सहस्राणि यस्याः)
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व-विभाग (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, एकवचन, पुल्लिङ्ग; कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः (पूर्वः विभागः)
त्रयोविंशःtwenty-third
त्रयोविंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयोविंश (संख्याप्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; विशेषणम् (of अध्यायः)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भसूचक (then/now)
देवःthe god
देवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग
हृषीकेशःHṛṣīkeśa (lord of the senses)
हृषीकेशः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहृषीक-ईश (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; षष्ठी-तत्पुरुषः (हृषीकाणाम् ईशः)
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग
पुरुषोत्तमःthe supreme person
पुरुषोत्तमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष-उत्तम (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; कर्मधारयः (उत्तमः पुरुषः)
ततापperformed austerity / heated himself
तताप:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√तप् (धातु)
Formलिट्/लुङ्? (contextually past; here लिट् perfect form), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
घोरम्terrible
घोरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग; विशेषणम् (of तपः)
पुत्रार्थम्for (obtaining) a son
पुत्रार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeNoun
Rootपुत्र-अर्थ (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, पुल्लिङ्ग; प्रयोजनार्थे (for the sake of a son)
निदानम्cause / source
निदानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनिदान (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग; विशेष्य/उपपद (apposition to तपः)
तपसःof austerity
तपसः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
तपःausterity
तपः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग; विशेष्य (object of तताप)

Sūta

Primary Rasa: vira

Secondary Rasa: adbhuta

K
Kūrma Purāṇa
S
Sūta
H
Hṛṣīkeśa (Vishnu)
P
Puruṣottama

FAQs

By naming Hṛṣīkeśa as “Bhagavān” and “Puruṣottama,” the verse frames the Supreme as the personal, sovereign ground of spiritual discipline—one whose will can employ tapas as a cosmic principle, implying a supreme Self that is both transcendent and purposively active.

The verse highlights tapas (austerity) as a primary yogic instrument—intense self-discipline and concentrated spiritual effort—presented as “tapasas tapaḥ,” i.e., a paradigmatic form of ascetic practice that undergirds later Purāṇic discussions of vow, restraint, and meditative resolve.

While Śiva is not named in this line, the Kurma Purāṇa’s characteristic synthesis is supported here by presenting tapas as a shared, trans-sectarian spiritual technology: the Supreme (here Vishnu as Hṛṣīkeśa) exemplifies the same ascetic principle celebrated in Śaiva-Pāśupata contexts.