Previous Verse
Next Verse

Shloka 56

अर्जुनस्य अन्त्येष्टि, द्वारकाप्लावनम्, कलिप्रवेशः, कालोपदेशः

नद्यः समुद्रा गिरयः सकला च वसुंधरा देवा मनुष्याः पशवस् तरवः ससरीसृपाः

nadyaḥ samudrā girayaḥ sakalā ca vasuṃdharā devā manuṣyāḥ paśavas taravaḥ sasarīsṛpāḥ

แม่น้ำและมหาสมุทร ภูเขาและแผ่นดินทั้งปวง; เหล่าเทพและมนุษย์; สัตว์และพฤกษา พร้อมทั้งสรรพสัตว์เลื้อยคลาน—ทั้งหมดนี้ตั้งอยู่ในระเบียบแห่งการสร้างอันแผ่ซ่านเดียวกัน และพระผู้เป็นสูงสุดทรงค้ำจุนไว้ในฐานะอันตัรยามิน ผู้สถิตภายใน

नद्यःrivers
नद्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
समुद्राःoceans
समुद्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
गिरयःmountains
गिरयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
सकलाःall (entire)
सकलाः:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
वसुंधराthe earth
वसुंधरा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसुंधरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देवाःgods
देवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
मनुष्याःhumans
मनुष्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमनुष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पशवःanimals
पशवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तरवःtrees
तरवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ससरीसृपाः(and) reptiles/creeping creatures
ससरीसृपाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस + सरीसृप (प्रातिपदिक); सरीसृप = सृप् (धातु) + णिनि-प्रत्यय (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; 'स-' उपसर्गार्थक-पूर्वपद (with)

Sage Parāśara (in discourse to Maitreya)

FAQs

The verse functions as a cosmological inventory, emphasizing that all realms—geographical and biological—belong to one ordered creation under divine governance.

By grouping natural features and all classes of life together, Parāśara frames them as parts of a single cosmic system, implicitly dependent on the Supreme sustainer.

Even when not named explicitly, the Vishnu Purana’s cosmology presumes Vishnu as the supreme ground and sustainer of all entities, affirming His sovereignty over the entire created order.