Brahmavidya
नापुत्राय प्रदातव्यं नाशिष्याय कदाचन । गुरुदेवाय भक्ताय नित्यं भक्तिपराय च ॥ प्रदातव्यमिदं शास्त्रं नेतरेभ्यः प्रदापयेत् । दातास्य नरकं याति सिद्ध्यते न कदाचन ॥४७-४८॥
न । अपुत्राय । प्रदातव्यम् । न । अशिष्याय । कदाचन । गुरु-देवाय । भक्ताय । नित्यम् । भक्ति-पराय । च ॥ प्रदातव्यम् । इदम् । शास्त्रम् । न । इतरेभ्यः । प्रदापयेत् । दाता । अस्य । नरकम् । याति । सिद्ध्यते । न । कदाचन ॥
nāputrāya pradātavyaṃ nāśiṣyāya kadācana | gurudevāya bhaktāya nityaṃ bhaktiparāya ca || pradātavyam idaṃ śāstraṃ netarebhyaḥ pradāpayet | dātāsya narakaṃ yāti siddhyate na kadācana ||47–48||
คัมภีร์นี้ไม่พึงมอบแก่ผู้ไร้บุตร และไม่พึงมอบแก่ผู้มิใช่ศิษย์เป็นอันขาด พึงมอบแก่ผู้มีภักติที่นับถือครูเป็นดุจเทวะ และผู้ตั้งมั่นในภักติอยู่เสมอ คำสอนนี้พึงให้แก่ผู้สมควรเท่านั้น ไม่พึงถ่ายทอดแก่ผู้อื่น ผู้ให้แก่ผู้ไม่สมควรย่อมไปสู่นรก และสำหรับเขาแล้ว (วิชานี้) ย่อมไม่สำเร็จเลย
It is not to be given to one without a son, nor ever to a non-disciple. It is to be given to a devotee of the guru as divine, and to one always devoted to devotion. This teaching is to be given; it should not be imparted to others. The giver of this (to the unfit) goes to hell; (the teaching) is never accomplished (for him).