Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 189

अतो विष्णुहरौ देवौ स्थितौ तौ पर्वतोत्तमे । गिरौ रैवतके रम्ये स्वर्णरेखानदीजले । आराधयद्धरिं देवं रेवती तां च सोब्रवीत्

ato viṣṇuharau devau sthitau tau parvatottame | girau raivatake ramye svarṇarekhānadījale | ārādhayaddhariṃ devaṃ revatī tāṃ ca sobravīt

ฉะนั้นเทพทั้งสอง—วิษณุและหระ—จึงประทับอยู่บนภูเขาอันประเสริฐ คือภูเขาไรวันตะกะอันงดงาม ริมสายน้ำแห่งแม่น้ำสุวรรณเรขา ณ ที่นั้น เรวตีบูชาพระหริผู้เป็นเจ้า และพระองค์ตรัสแก่นาง

अतःtherefore
अतः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतुफलवाचक-अव्यय (therefore/from that)
विष्णुहरौVishnu and Hara (Shiva)
विष्णुहरौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + हर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; द्वन्द्व-समासः (विष्णुश्च हरश्च)
देवौthe two gods
देवौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विष्णुहरौ इत्यस्य अपपद-सम्बन्धेन विशेष्यः
स्थितौstood/remained
स्थितौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; ‘standing/remaining’
तौthose two
तौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; सर्वनाम
पर्वतोत्तमेon the best mountain
पर्वतोत्तमे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; तत्पुरुषः (पर्वतानाम् उत्तमः)
गिरौon the mountain
गिरौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
रैवतके(named) Raivataka
रैवतके:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootरैवतक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषणम् (गिरौ)
रम्येbeautiful
रम्ये:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषणम् (गिरौ)
स्वर्णरेखानदीजलेin the water of the river Svarṇarekhā
स्वर्णरेखानदीजले:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वर्णरेखा (प्रातिपदिक) + नदी (प्रातिपदिक) + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (स्वर्णरेखायाः नद्याः जलम्)
आराधयत्worshipped
आराधयत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√राध् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/past), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद; ‘worshipped’
हरिम्Hari (Vishnu)
हरिम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
देवम्the god
देवम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; हरिम् इत्यस्य विशेषण/अपपद
रेवतीRevatī
रेवती:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरेवती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
ताम्her
ताम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्यय (conjunction)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/past), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद

Nārada (narration framing the scene)

Tirtha: Raivataka–Svarṇarekhā tīrtha (Hari-Hara-sthiti)

Type: sangam

Listener: King

Scene: On the lovely Raivataka mountain beside the shimmering Svarṇarekhā, Viṣṇu and Śiva stand as resident deities; Revati offers flowers and water to Hari; Hari turns and speaks, while the river glints like gold.

V
Viṣṇu (Hari)
H
Hara (Śiva)
R
Raivataka-giri
S
Svarṇarekhā-nadī
R
Revati

FAQs

Sacred places are depicted as living abodes of the divine where worship (ārādhana) yields direct guidance and grace.

Raivataka-giri and the waters of the Svarṇarekhā river are explicitly celebrated.

Ārādhana (devotional worship/propitiation) of Hari is mentioned as Revati’s practice.