द्रव्यं पृथिव्यां परमं सुवर्णं हृष्यंति देवा यदि दीयते ततः । सूर्योपि तस्मै रुचिरं विमानं ददाति तावद्भ्रमतेऽत्र यावत्
dravyaṃ pṛthivyāṃ paramaṃ suvarṇaṃ hṛṣyaṃti devā yadi dīyate tataḥ | sūryopi tasmai ruciraṃ vimānaṃ dadāti tāvadbhramate'tra yāvat
ทองคำเป็นทรัพย์อันประเสริฐยิ่งบนแผ่นดิน เมื่อถวายแล้วเหล่าเทวาย่อมปีติ แม้พระสุริยะก็ประทานวิมานอันงดงามแก่ผู้ให้ ให้เขาเที่ยวท่องอยู่ตราบเท่าบุญกุศลนี้ยังดำรง
Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)
Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra
Type: kshetra
Scene: A donor offers gleaming gold to a brāhmaṇa; devas above show joy; Sūrya appears with a radiant chariot, granting a splendid vimāna that shines until the merit wanes.
Dāna transforms wealth into lasting merit; giving what is most valued becomes a cause for divine favor and luminous posthumous reward.
Vastrāpatha-kṣetra, as part of its māhātmya describing dāna-phala.
Suvarṇa-dāna (donation of gold), praised as highly meritorious.