Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 10

संसारदोषान्विविधान्विचिन्त्य स्त्रीपुत्रमित्रेष्वपि बंधमुक्तः । विज्ञाय बद्धं पुरुषं प्रधानैः स सर्वतीर्थानि करोति देहम्

saṃsāradoṣānvividhānvicintya strīputramitreṣvapi baṃdhamuktaḥ | vijñāya baddhaṃ puruṣaṃ pradhānaiḥ sa sarvatīrthāni karoti deham

เมื่อพิจารณาโทษนานาประการแห่งสังสารวัฏ แล้วปลดเปลื้องความยึดติดแม้ต่อภรรยา บุตร และมิตรสหาย และรู้จากบัณฑิตว่ามนุษย์ถูกผูกพันอย่างไร—ผู้นั้นย่อมทำกายของตนให้เป็นดุจสังฆมณฑลแห่งทีรถะทั้งปวง

संसार-दोषान्faults of worldly existence
संसार-दोषान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंसार (प्रातिपदिक) + दोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (संसारस्य दोषाः)
विविधान्various
विविधान्:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘दोषान्’ इति विशेषण
विचिन्त्यhaving reflected on
विचिन्त्य:
Kriya (Gerund/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√चिन्त् (धातु) + वि (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (अव्ययभावे); ‘having reflected/considered’
स्त्री-पुत्र-मित्रेषुamong wife, sons, and friends
स्त्री-पुत्र-मित्रेषु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्त्री (प्रातिपदिक) + पुत्र (प्रातिपदिक) + मित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (समाहारद्वन्द्वे नपुंसकं सम्भवति; अत्र बहुवचन-प्रयोगे पुंलिङ्गरूपम्), सप्तमी (7th), बहुवचन; समासः इतरेतर-द्वन्द्वः; अधिकरण
अपिeven, also
अपि:
Avyaya (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थ (even/also)
बन्ध-मुक्तःfreed from bondage
बन्ध-मुक्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootबन्ध (प्रातिपदिक) + मुक्त (कृदन्त; √मुच् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; भूतकृदन्त (क्त); समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (बन्धात् मुक्तः)
विज्ञायhaving understood
विज्ञाय:
Kriya (Gerund/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√ज्ञा (धातु) + वि (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (अव्ययभावे); ‘having understood’
बद्धम्bound
बद्धम्:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootबद्ध (कृदन्त; √बन्ध् धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; भूतकृदन्त (क्त); ‘पुरुषम्’ इति विशेषण
पुरुषम्the person
पुरुषम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
प्रधानैःby the principal (elements/agents)
प्रधानैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootप्रधान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; करण/सहायक (by/through the chief ones)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
सर्व-तीर्थानिall sacred fords
सर्व-तीर्थानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + तीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; कर्मधारयसमास (सर्वाणि तीर्थानि)
करोतिmakes, renders
करोति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
देहम्the body
देहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; (कर्म) ‘देहं सर्वतीर्थानि करोति’ = ‘makes the body (as) all tīrthas’

Skanda (deduced from Prabhāsa-khaṇḍa māhātmya narration style)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A lone pilgrim at a coastal sacred tract of Prabhāsa, gazing inward; behind him faint silhouettes of wife/children/friends dissolve like mist; sages point toward a radiant inner light, suggesting the body itself as a confluence of tīrthas.

FAQs

True tīrtha is also inward: detachment and right understanding transform the seeker’s life into a sacred pilgrimage.

While situated in the Vastrāpatha-kṣetra-māhātmya, the verse universalizes tīrtha by teaching an inner sanctification that complements pilgrimage.

A discipline of contemplation on saṃsāra’s defects and cultivation of non-attachment (vairāgya), guided by the wise.