Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 1

ईश्वर उवाच । सारस्वतस्य विप्रस्य श्रुत्वा भोजनृपो वचः । विवर्णवदनो भूत्वा प्रगृह्यांघ्री वचोऽब्रवीत्

īśvara uvāca | sārasvatasya viprasya śrutvā bhojanṛpo vacaḥ | vivarṇavadano bhūtvā pragṛhyāṃghrī vaco'bravīt

อีศวรตรัสว่า: ครั้นได้ฟังวาจาของพราหมณ์สารถสวตะ พระราชาโภชะก็หน้าซีดเผือด แล้วจับพระบาท (ของฤๅษี) ไว้และกล่าวถ้อยคำดังนี้

īśvaraḥĪśvara (Lord)
īśvaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootīśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
sārasvatasyaof Sārasvata
sārasvatasya:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsārasvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
viprasyaof the brāhmaṇa
viprasya:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
śrutvāhaving heard
śrutvā:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootśru (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘श्रुत्वा’ = having heard
bhojanṛpaḥKing Bhoja
bhojanṛpaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhoja (प्रातिपदिक) + nṛpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; कर्मधारय-समास (bhoja-nṛpa = Bhoja king)
vacaḥwords, speech
vacaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvacana/vacas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
vivarṇa-vadanaḥhaving a pale face
vivarṇa-vadanaḥ:
Karta-samānādhikaraṇa (Subject complement/कर्तृसमानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootvi-varṇa (प्रातिपदिक) + vadana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (विवर्णं वदनं यस्य)
bhūtvāhaving become
bhūtvā:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘भूत्वा’ = having become
pragṛhyahaving grasped
pragṛhya:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootpra + grah (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘प्रगृह्य’ = having seized/held
aṅghrī(his) two feet
aṅghrī:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootaṅghri (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), द्विवचन (dual)
vacaḥspeech, words
vacaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvacana/vacas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
abravītsaid, spoke
abravīt:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootbrū (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Īśvara (narrator framing; likely Śiva as the speaking authority of this section)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Audience (implied)

Scene: King Bhoja, pale and shaken, grasps the sage Sārasvata’s feet in supplication; the sage stands or sits composed, blessing him; the setting suggests a sacred grove near a tīrtha.

Ī
Īśvara
S
Sārasvata
B
Bhoja

FAQs

Humility before dharmic counsel—honoring the guru—precedes correct understanding of pilgrimage and practice.

The setting remains Vastrāpatha-kṣetra within Prabhāsa, where the pilgrimage teaching unfolds.

No ritual; it depicts guru-veneration through pāda-grahaṇa (holding the teacher’s feet).