Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 59

आश्विने चंद्रभागायां श्राद्धं स्नानं करोति यः । स्थानं युगसहस्राणां कृतं तेन त्रिविष्टपे

āśvine caṃdrabhāgāyāṃ śrāddhaṃ snānaṃ karoti yaḥ | sthānaṃ yugasahasrāṇāṃ kṛtaṃ tena triviṣṭape

ผู้ใดในเดือนอาศวินลงอาบน้ำชำระและประกอบศราทธะ ณ แม่น้ำจันทรภาคา ผู้นั้นย่อมได้สถานะในตรีวิษฏปะ (สวรรค์) ดำรงอยู่ยาวนานถึงพันยุค

आश्विनेin (the month) Āśvina
आश्विने:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआश्विन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन — ‘in Āśvina (month)’
चंद्रभागायाम्at the Candrabhāgā (river)
चंद्रभागायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचन्द्रभागा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन — ‘in/at Candrabhāgā (river)’
श्राद्धम्śrāddha rite
श्राद्धम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन — कर्मपद
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन — कर्मपद
करोतिperforms
करोति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन — ‘does/performs’
यःwho
यः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
स्थानम्a place; station
स्थानम्:
Karma (Result/object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — यहाँ विधेय/फलरूपेण ‘a place/status’
युगसहस्राणाम्of thousands of ages (yugas)
युगसहस्राणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुग + सहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन — ‘of thousands of yugas’
कृतम्is made; is obtained
कृतम्:
Kriya (Result state/क्रिया-फल)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — ‘made/obtained’
तेनby him
तेन:
Karana (Instrument/Agentive instrument करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन — ‘by him’
त्रिविष्टपेin heaven
त्रिविष्टपे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन — ‘in heaven (Triviṣṭapa)’

Sūta (deduced, Prabhāsakhaṇḍa narrative style)

Tirtha: Candrabhāgā-tīrtha (within Vastrāpatha-kṣetra/Prabhāsa ambit)

Type: ghat

Scene: Pilgrims at dawn on the Candrabhāgā riverbank in Āśvina: one person completes snāna, then offers piṇḍa and tila-tarpaṇa to pitṛs; subtle celestial light suggests Triviṣṭapa reward.

Ā
Āśvina
C
Candrabhāgā
Ś
Śrāddha
S
Snāna
T
Triviṣṭapa

FAQs

River-tīrtha bathing combined with śrāddha is portrayed as extraordinarily potent, producing vast heavenly merit.

The Candrabhāgā river is glorified as the setting for Āśvina snāna and śrāddha.

Performing snāna (bath) and śrāddha at Candrabhāgā during Āśvina.