Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 17

कस्मिंश्चित्समये पापी मांसार्थी तु वनं गतः । ददर्श प्रमदां तत्र मातंगीं मदिरेक्षणाम्

kasmiṃścitsamaye pāpī māṃsārthī tu vanaṃ gataḥ | dadarśa pramadāṃ tatra mātaṃgīṃ madirekṣaṇām

คราวหนึ่ง คนบาปนั้นผู้ใฝ่หาเนื้อได้เข้าไปในป่า และที่นั่นเขาได้เห็นหญิงสาวมาตังคี ผู้มีดวงตาเย้ายวนดุจเมรัย

कस्मिन्in which
कस्मिन्:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकिम् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; सर्वनाम-प्रातिपदिक (interrogative pronoun)
चित्some/any
चित्:
सम्बन्ध/विशेषण (Particle modifier)
TypeIndeclinable
Rootचित् (अव्यय-प्रत्यय/particle)
Formअव्यय; अनिश्चितार्थक-निपात (indefinite particle)
समयेat a time
समये:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
पापीa sinner
पापी:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
मांसार्थीdesiring meat
मांसार्थी:
कर्ता (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमांस (प्रातिपदिक) + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative): 'मांसस्य अर्थी'
तुindeed/but
तु:
सम्बन्ध (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक-निपात (emphatic/contrastive particle)
वनम्to the forest
वनम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
गतःgone
गतः:
कर्ता (Predicate/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकालिक-विशेषण (past participle)
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
प्रमदाम्a woman
प्रमदाम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रमदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
मातङ्गीम्Mātaṅgī (a woman of Mātaṅga tribe)
मातङ्गीम्:
कर्म (Object apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootमातङ्गी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
मदिरेक्षणाम्with intoxicating eyes
मदिरेक्षणाम्:
कर्म-विशेषण (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमदिरा (प्रातिपदिक) + ईक्षण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; बहुव्रीहि: 'मदिरे इक्षणे यस्याः सा' (having wine-like eyes)

Sūta (deduced: Purāṇic narration within Prabhāsa Khaṇḍa)

Listener: null

Scene: A dense forest scene: the man with a hunting knife/bow moves stealthily; ahead stands a Mātaṅgī maiden with wine-like eyes; the moment is charged—stillness before transgression.

M
Mātaṅgī
F
forest

FAQs

Unrestrained appetite and desire lead one toward situations that deepen delusion and pāpa.

No tīrtha is directly praised in this verse; it is part of a larger Māhātmya narrative arc.

None; the verse is descriptive, setting up a moral consequence narrative.