Previous Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 84

वेदयज्ञतपोजाप्यैः सम्यगाराधितो हरिः । प्रसीदेद्यस्य तस्य स्याद्द्वारकागमने मतिः

vedayajñatapojāpyaiḥ samyagārādhito hariḥ | prasīdedyasya tasya syāddvārakāgamane matiḥ

ผู้ใดบูชาพระหริอย่างถูกต้องด้วยพระเวท ยัญญะ ตบะ และชปะ พระหริย่อมทรงโปรดปรานผู้นั้น; และในใจของเขาย่อมบังเกิดปณิธานจะไปสู่ทวารกา

वेदयज्ञतपोजाप्यैःby Vedas, sacrifices, austerities, and japa
वेदयज्ञतपोजाप्यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवेद + यज्ञ + तपस् + जाप्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; समासः—द्वन्द्वः (वेद-यज्ञ-तपस्-जाप्य)
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-visheshana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
आराधितःworshipped
आराधितः:
Kriya (Predicate participle)
TypeVerb
Rootआ-राध् (धातु) → आराधित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे विशेषणवत्
हरिःHari (Vishnu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रसीदेत्may be pleased
प्रसीदेत्:
Kriya (Verb)
TypeVerb
Rootप्र-सीद् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
यस्यof whom
यस्य:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
तस्यof that (person)
तस्य:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
स्यात्may be
स्यात्:
Kriya (Verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
द्वारकागमनेin going to Dvārakā
द्वारकागमने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वारका + गमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (द्वारकायाः गमनम्)
मतिःinclination, intention
मतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual Purāṇic narration within Dvārakā Māhātmya)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: A devotee performing layered sādhana—Vedic recitation, sacrificial fire, austerity posture, and japa with mālā—while Hari’s compassionate radiance descends; in the devotee’s mind arises a clear vision-path leading to ocean-girt Dvārakā.

H
Hari (Viṣṇu)
D
Dvārakā
V
Veda
Y
Yajña
T
Tapas
J
Japa

FAQs

Pilgrimage is presented as a fruit of divine grace gained through disciplined worship—inner merit ripens into outer journey.

Dvārakā, approached as a grace-born destination for Hari’s devotees.

Vedic devotion expressed through yajña (sacrifice), tapas (austerity), and japa (recitation) as modes of worshiping Hari.