Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

सा तु देवी कथं तेन प्रेयसा विप्रयोजिता । एकाकिनी स्थिता तत्र कथ्यतामसुरेश्वर

sā tu devī kathaṃ tena preyasā viprayojitā | ekākinī sthitā tatra kathyatāmasureśvara

“แต่เทวีองค์นั้นถูกเขาพรากจากผู้เป็นที่รักได้อย่างไร? นางอยู่ที่นั่นเพียงลำพัง—ขอจงกล่าวเถิด โอ้เจ้าแห่งอสูร”

साshe
सा:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (she)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/विशेषार्थक-निपातः (but/indeed)
देवीthe देवी (goddess/lady)
देवी:
कर्ता (Apposition)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (the goddess/lady)
कथम्how
कथम्:
सम्बन्ध (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्ययम् (interrogative adverb: how)
तेनby him
तेन:
करण (Agent-instrument)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् (by him)
प्रेयसाby/with (her) beloved
प्रेयसा:
करण (Instrument/associate)
TypeNoun
Rootप्रेयस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् (with/by the beloved)
विप्रयोजिताseparated (from)
विप्रयोजिता:
कर्म (Predicate participle of subject)
TypeVerb
Rootवि + प्र + युज् (धातु) → विप्रयोजित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle), स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगार्थः (having been separated/disjoined)
एकाकिनीalone
एकाकिनी:
विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootएकाकिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (alone, solitary)
स्थिताstood/remained
स्थिता:
क्रिया (Predicate participle)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (past active participle), स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; 'standing/remaining'
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb: there)
कथ्यताम्let (it) be told
कथ्यताम्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु)
Formलोट्-लकारः (आज्ञार्थ/Imperative), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, कर्मणि प्रयोगः (passive imperative): 'let it be told'
असुरेश्वरO lord of the asuras
असुरेश्वर:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (असुराणाम् ईश्वरः = lord of the asuras)

Ṛṣis (addressing the narrator)

Tirtha: Dvārakā (context)

Type: kshetra

Listener: Asureśvara (addressed)

Scene: Sages ask how the Goddess, separated from her beloved, remained alone; the scene shifts to an evocative image of Śrī standing solitary, gazing toward the absent Lord, while a narrator-figure is addressed as ‘asureśvara’.

D
Devī
Ṛṣis
A
Asureśvara (addressed figure)

FAQs

Sacred history (kathā) is sought to remove doubt and sorrow; listening with inquiry is itself a dharmic act.

Dvārakā, as the narrative locus whose events are being unfolded and revered.

No ritual instruction; it emphasizes śravaṇa (devotional listening) through respectful questioning.