Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 51

तत्र गत्वा सुनियतो गृहीत्वार्घ्यं फलेन हि । मंत्रेणानेन वै विप्रा दद्यादर्घ्यं विधानतः

tatra gatvā suniyato gṛhītvārghyaṃ phalena hi | maṃtreṇānena vai viprā dadyādarghyaṃ vidhānataḥ

เมื่อไปถึงที่นั้นด้วยความสำรวมเคร่งครัด ถืออรฺฆยะพร้อมผลไม้ไว้ โอ้พราหมณ์ทั้งหลาย พึงถวายอรฺฆยะนั้นตามพิธี ด้วยมนตร์นี้

तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्; देशवाचक
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Pūrvakāla (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (absolutive/gerund)
सुनियतःwell-disciplined
सुनियतः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + नियत (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा एकवचनम्; विशेषणम् (विप्रः/कर्ता)
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Pūrvakāla (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootग्रह् (धातु) → गृही (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (absolutive)
अर्घ्यम्arghya-offering (water offering)
अर्घ्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्घ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया एकवचनम्
फलेनwith a fruit
फलेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया एकवचनम्
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphasis/indeed)
मन्त्रेणwith a mantra
मन्त्रेण:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; तृतीया एकवचनम्
अनेनwith this
अनेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; तृतीया एकवचनम्; सर्वनाम
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphasis)
विप्रःa brāhmaṇa
विप्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा एकवचनम् (सम्बोधनार्थे अपि पाठान्तरं सम्भवति: विप्र)
दद्यात्should give
दद्यात्:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); प्रथमपुरुषः; एकवचनम्; परस्मैपदम्
अर्घ्यम्arghya-offering
अर्घ्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्घ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया एकवचनम्
विधानतःaccording to the prescribed procedure
विधानतः:
Rīti (Manner/रीति)
TypeIndeclinable
Rootविधान (प्रातिपदिक) + तस् (तद्धित)
Formतद्धितान्त-अव्ययम्; प्रकारवाचक (according to rule)

Sūta (Lomaharṣaṇa/Sauti), narrating

Tirtha: Pañcanada (Pañcanadī)

Type: sangam

Listener: viprāḥ (brāhmaṇas) addressed in the verse

Scene: A disciplined pilgrim stands at the water’s edge holding a fruit and arghya-vessel, preparing to recite the mantra; a brāhmaṇa guide instructs the proper method.

P
Pañcanada Tīrtha
V
Viprāḥ (brāhmaṇas)
A
Arghya

FAQs

Merit arises from disciplined devotion: tīrtha-rites are most fruitful when performed with niyama and proper mantra.

Pañcanada Tīrtha (within the Dvārakā sacred landscape).

Offer arghya with fruit, in a prescribed manner, accompanied by the stated mantra.