Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 30

उत्पलैः सर्वतश्छन्नं सरः सारसशोभितम् । तदगाधजलं दृष्ट्वा स्वयमेव पिनाकधृक् । सब्रह्मविष्णुना सार्द्धं स्नातस्तत्र वृषध्वजः

utpalaiḥ sarvataśchannaṃ saraḥ sārasaśobhitam | tadagādhajalaṃ dṛṣṭvā svayameva pinākadhṛk | sabrahmaviṣṇunā sārddhaṃ snātastatra vṛṣadhvajaḥ

สระนั้นถูกปกคลุมรอบด้านด้วยบัวสีน้ำเงิน และงามด้วยหงส์ทั้งหลาย ครั้นทอดพระเนตรเห็นน้ำลึก พระศิวะผู้ทรงปิณากะ—ผู้มีธงรูปโค—ก็ทรงสรงสนาน ณ ที่นั้นร่วมกับพระพรหมและพระวิษณุ

उत्पलैःwith lotuses
उत्पलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootउत्पल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; करण (means)
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
छन्नम्covered
छन्नम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootछद् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘छन्न’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (सरः)
सरःthe lake
सरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता/वर्ण्यवस्तु
सारसशोभितम्adorned with cranes (sārasa-birds)
सारसशोभितम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसारस- + शोभित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त ‘शोभित’; विशेषण (सरः)
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (जलं)
अगाधजलम्deep water
अगाधजलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअ- + गाध + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म; ‘अगाध’ विशेषणसमास
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकाल (having seen)
स्वयम्himself
स्वयम्:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय, आत्मार्थक (oneself)
एवindeed, just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण (emphasis)
पिनाकधृक्the bearer of the Pināka (Śiva)
पिनाकधृक्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपिनाक + धृ (धातु) → धृक् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता; ‘धृक्’ = धारयिता (bearer)
together with
:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस (तद्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (वृषध्वजः)
ब्रह्मविष्णुनाwith Brahmā and Viṣṇu
ब्रह्मविष्णुना:
Sahakaraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + विष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (समाहार/एकवद्भाव); सह-योगे
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formसहार्थक अव्यय
स्नातःbathed
स्नातः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘स्नात’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोग (having bathed)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb)
वृषध्वजःhe whose banner is the bull (Śiva)
वृषध्वजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवृष + ध्वज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता

Narrator (contextual, within Dvārakā Māhātmya dialogue)

Tirtha: Mahādeva-saras

Type: kund

Scene: A deep, lotus-covered lake with blue lotuses and swans; Śiva (Pinākadhṛk, Vṛṣadhvaja) enters the water with Brahmā and Viṣṇu for a sacred bath, radiance reflecting on rippling water.

Ś
Śiva (Pinākadhṛk, Vṛṣadhvaja)
B
Brahmā
V
Viṣṇu
S
Saras (lake)
U
Utpala (blue lotus)

FAQs

A tīrtha’s greatness is affirmed by divine participation—when the gods themselves bathe there, the site becomes supremely worthy of human pilgrimage.

The sacred lake later named Mahādeva-saras within the Dvārakā Māhātmya narrative.

Snāna (sacred bathing) in the divinely established lake.