Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 54

दैत्यराज त्वमस्माकं सुहृन्मार्गप्रदर्शकः । कथयस्व महाभाग यत्र तिष्ठति केशवः

daityarāja tvamasmākaṃ suhṛnmārgapradarśakaḥ | kathayasva mahābhāga yatra tiṣṭhati keśavaḥ

โอ้ราชาแห่งไทตยะ ท่านเป็นมิตรผู้หวังดีและผู้นำทางของเรา โอ้ผู้มีบุญยิ่ง จงบอกเถิดว่าเกศวะประทับอยู่ ณ ที่ใด

दैत्यराजO king of the Daityas
दैत्यराज:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदैत्य-राज (प्रातिपदिक; दैत्य + राजन्)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (दैत्यस्य राजा)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, उत्तमपुरुषार्थे? (मध्यमपुरुष-सर्वनाम), प्रथमा (1), एकवचन
अस्माकम्of us
अस्माकम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6), बहुवचन
सुहृत्-मार्ग-प्रदर्शकःa guide who shows the path (as a friend)
सुहृत्-मार्ग-प्रदर्शकः:
Pradhāna-predicative (Predicate nominal/विशेष्य-विशेषणभाव)
TypeNoun
Rootसुहृत् + मार्ग + प्रदर्शक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; समासः—(सुहृदां मार्गस्य) प्रदर्शकः (षष्ठी-तत्पुरुष/उपपद-तत्पुरुष)
कथयस्वtell (please)
कथयस्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थक), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
महाभागO fortunate one
महाभाग:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक; महा + भाग)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; कर्मधारयः (महान् भागः यस्य)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय, स्थानवाचक-अव्यय (locative adverb)
तिष्ठतिstands / resides
तिष्ठति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
केशवःKeśava (Viṣṇu/Kṛṣṇa)
केशवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकेशव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: Brāhmaṇas respectfully address a regal Daitya-king seated modestly, asking him to reveal where Keśava resides; the atmosphere is surprisingly harmonious.

D
Daityarāja (Prahlāda)
K
Keśava (Viṣṇu)

FAQs

The wise seek direction from realized devotees; guidance (mārga) is itself a form of grace.

Dvārakā is the implied destination, as the sages ask where Keśava abides.

None; the focus is on inquiry into the Lord’s dwelling-place (sthāna).