Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 63

त्वं ब्रह्मपुत्रोऽसि मुनिर्मनीषिणां शास्ता हि वाक्यं विविधैः प्रसिद्धैः । चरिष्यमाणो भुवनत्रये न हि त्वदन्यो ह्यपरो मनस्वी

tvaṃ brahmaputro'si munirmanīṣiṇāṃ śāstā hi vākyaṃ vividhaiḥ prasiddhaiḥ | cariṣyamāṇo bhuvanatraye na hi tvadanyo hyaparo manasvī

ท่านเป็นโอรสแห่งพรหมา เป็นมุนีผู้เป็นครูของบัณฑิตทั้งหลาย เลื่องลือด้วยพระวาจาอันเป็นหลักฐานนานาประการ เมื่อจาริกไปในไตรโลก ย่อมไม่มีผู้ใดอื่นที่มีจิตสูงส่งเสมอท่าน

त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, उत्तमपुरुषार्थे (2nd person), प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
ब्रह्मपुत्रःson of Brahmā
ब्रह्मपुत्रः:
Predicate nominative (समानााधिकरण/विशेष्य)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (ब्रह्मणः पुत्रः)
असिare
असि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
मुनिःsage
मुनिः:
Predicate nominative (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मनीषिणाम्of the wise
मनीषिणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमनीषिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन
शास्ताteacher/guide
शास्ता:
Predicate nominative (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootशास् (धातु) + तृ (कृदन्त-प्रत्यय)
Formकर्तृवाचक-तृन्त् (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/हेतु-भाव
वाक्यम्speech/statement
वाक्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
विविधैःby various
विविधैः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन; विशेषण
प्रसिद्धैःwell-known
प्रसिद्धैः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्रसिद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
चरिष्यमाणःabout to move/wander
चरिष्यमाणः:
Karta (as qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootचर् (धातु) + इष्य (भविष्यत्) + मान (कृदन्त)
Formभविष्यत्कालिक-कर्तरि वर्तमानकृदन्त (future participle, active sense), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (त्वम्)
भुवनत्रयेin the three worlds
भुवनत्रये:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभुवन + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (त्रयाणां भुवनानाम्)
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान
त्वदन्यःother than you
त्वदन्यः:
Karta (implied subject of 'is')
TypeAdjective
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + अन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; पञ्चमी/षष्ठी-तत्पुरुषार्थे (त्वत्तः/त्वस्य अन्यः)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
अपरःanother
अपरः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (त्वदन्यः)
मनस्वीwise/strong-minded
मनस्वी:
Predicate adjective (समानााधिकरण)
TypeAdjective
Rootमनस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण

Pārvatī (Satī/Girijā), praising Nārada

Tirtha: Kedāra/Kedāranātha

Type: kshetra

Scene: A reverential address to Nārada: a radiant devarṣi with vīṇā, matted locks, and ascetic garb, being praised as unrivaled while the Himalayan Śaiva setting subtly frames the scene.

B
Brahmā
N
Nārada

FAQs

True authority in dharma is linked to realized sages—those who teach the wise and move freely for the welfare of the worlds.

Kedārakhaṇḍa provides the setting, but this verse primarily glorifies Nārada’s spiritual stature rather than a site.

None.