Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 10

सुधया परया चापि सेवितं परमाद्भुतम् । कर्पूरगौरं च तदा दृष्ट्वा तं सुमहाबलम् । नारदो विस्मयाविष्टः प्रविष्टो गन्धमादनम्

sudhayā parayā cāpi sevitaṃ paramādbhutam | karpūragauraṃ ca tadā dṛṣṭvā taṃ sumahābalam | nārado vismayāviṣṭaḥ praviṣṭo gandhamādanam

ท่านได้เห็น (ดินแดน/บุคคล) ที่น่าอัศจรรย์ยิ่งนัก ซึ่งได้รับการปรนนิบัติด้วยน้ำอมฤตชั้นเลิศ และเมื่อได้เห็นพระองค์ ผู้มีวรรณะขาวดั่งการบูรและมีพลานุภาพมหาศาล พระนารทก็เต็มไปด้วยความอัศจรรย์ใจ จึงเข้าไปยังเขาคันธมาทน์

सुधयाwith nectar
सुधया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसुधा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
परयाsupreme
परया:
Viśeṣaṇa (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (सुधया)
and
:
Sambandha-bodhaka (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अपि = also/even
सेवितम्served
सेवितम्:
Kriya (Predicate participle/क्रिया)
TypeVerb
Rootसेव् (धातु)
Formकृत-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अर्थ: ‘served/attended’
परमाद्भुतम्most wonderful
परमाद्भुतम्:
Viśeṣaṇa (Adjective)
TypeAdjective
Rootपरम + अद्भुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय: ‘supremely wonderful’; विशेषणम् (सेवितम्/वस्तु)
कर्पूरगौरम्camphor-white
कर्पूरगौरम्:
Viśeṣaṇa (Adjective)
TypeAdjective
Rootकर्पूर + गौर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय: ‘camphor-white’; विशेषणम् (तम्)
and
:
Sambandha-bodhaka (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
तदाthen
तदा:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
तम्him
तम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सुमहाबलम्of very great strength
सुमहाबलम्:
Viśeṣaṇa (Adjective)
TypeAdjective
Rootसु + महा + बल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय: ‘very great in strength’; विशेषणम् (तम्)
नारदःNārada
नारदः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विस्मयाविष्टःovercome with wonder
विस्मयाविष्टः:
Viśeṣaṇa (Adjective to नारदः)
TypeAdjective
Rootविस्मय + आविष्ट (प्रातिपदिक; √विश्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कृदन्त: आविष्ट (past participle of आ+√विश् ‘entered/possessed’); समास: तृतीया-तत्पुरुष (विस्मयेन आविष्टः)
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Kriya (Predicate participle)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अर्थ: ‘entered’
गन्धमादनम्Gandhamādana (mountain)
गन्धमादनम्:
Karma (Destination/कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध + मादन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समास: षष्ठी-तत्पुरुष/कर्मधारय-प्रायः (gandha-mādana = ‘fragrance-intoxicating’, proper name of a mountain)

Lomaśa

Tirtha: Gandhamādana

Type: peak

Scene: Nārada beholds a supremely wondrous realm/person suffused with highest nectar; a camphor-white, immensely powerful divine presence shines. Overwhelmed with astonishment, he enters fragrant Gandhamādana.

N
Nārada
Ś
Śiva (implied)
K
Kailāsa (context)
G
Gandhamādana

FAQs

Darśana of the Divine evokes vismaya (reverent wonder), a bhakti-state that draws the seeker deeper into sacred space.

Kailāsa (context) and Gandhamādana (as a sacred mountain-region entered by Nārada).

None; the focus is on sacred encounter and the sanctity of divine abodes.