यस्मिन्राष्ट्रोऽथ वा देशे ग्रामे चापि विचक्षणः । शिवभक्तो न दृश्येत स्मशानात्तु विशिष्यते । तद्राष्ट्रं देशमित्याहुः सत्यं प्रतिवदामि वः
yasminrāṣṭro'tha vā deśe grāme cāpi vicakṣaṇaḥ | śivabhakto na dṛśyeta smaśānāttu viśiṣyate | tadrāṣṭraṃ deśamityāhuḥ satyaṃ prativadāmi vaḥ
ในอาณาจักร แคว้น หรือแม้แต่หมู่บ้านใด หากไม่ปรากฏศิวภักตผู้มีปัญญา แผ่นดินนั้นเลวร้ายยิ่งกว่าป่าช้า ที่นั่นเท่านั้นจึงควรเรียกว่า ‘ประเทศ’—เรากล่าวความจริงแก่พวกเจ้า
Yama/Kāla
A community’s spiritual vitality is measured by living devotion; absence of Śiva-bhakti is portrayed as spiritual desolation.
The statement is general, delivered within Kedārakhaṇḍa’s sacred frame rather than naming a single tirtha.
No single ritual; it emphasizes the presence and value of Śiva-bhaktas as a dhārmic necessity.