Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 97

ऋषिभिश्चैवमुक्तोऽपि द्विगुणं रूपमास्थितः । चक्षुषा हि तृतीयेन दग्धुकामो हरस्तदा

ṛṣibhiścaivamukto'pi dviguṇaṃ rūpamāsthitaḥ | cakṣuṣā hi tṛtīyena dagdhukāmo harastadā

แม้ฤๅษีทั้งหลายจะกล่าวเช่นนั้น หระก็ยังทรงแสดงรูปอันเข้มข้นยิ่งเป็นทวี; แล้วด้วยเนตรที่สาม พระองค์ทรงปรารถนาจะเผากามะ

ऋषिभिःby the sages
ऋषिभिः:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formरीत्यर्थ-अव्यय (adverb)
उक्तःaddressed/spoken to
उक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (हरः)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अप्यर्थ (even/also)
द्विगुणम्twofold/double
द्विगुणम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्विगुण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (रूपम्); समासः द्वि + गुण
रूपम्form
रूपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आस्थितःhaving assumed/taken
आस्थितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि/कर्तरि कृदन्त (PPP used actively), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि प्रयोगे ‘having assumed’
चक्षुषाwith the eye
चक्षुषा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootचक्षुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
तृतीयेनthird
तृतीयेन:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (चक्षुषा)
दग्धुकामःdesiring to burn
दग्धुकामः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदह् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (हरः); समासः दग्धुम् (inf.) + कामः (desirous)
हरःHara (Śiva)
हरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)

Narrator (deductively: Sūta/Lomaharṣaṇa) describing events

Tirtha: Kedāra/Himālaya (contextual)

Type: peak

Scene: Despite the sages’ pleas, Hara intensifies—his form doubles in radiance and wrath; the third eye opens, a concentrated flame poised to incinerate Kāma.

Ṛṣis
Ś
Śiva (Hara)
T
Third eye (tṛtīya-cakṣu)

FAQs

Śiva’s third eye signifies higher knowledge that incinerates binding desire, even when desire appears necessary for worldly order.

Kedārakhaṇḍa’s Himalayan sacred setting underlies the narrative, though this verse itself is event-focused.

None.