Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 59

तदा तु देवी परिवेषयंती सा मोहिनी देवगणाय साक्षात् । ववर्ष देवेषु सुधारसं पुनः पुनः सुधाहाररसामृतं यथा

tadā tu devī pariveṣayaṃtī sā mohinī devagaṇāya sākṣāt | vavarṣa deveṣu sudhārasaṃ punaḥ punaḥ sudhāhārarasāmṛtaṃ yathā

ครั้งนั้นเทวีโมหินีปรนนิบัติหมู่เทวะต่อหน้าโดยตรง และรินแก่นอมฤตลงแก่เหล่าเทวะครั้งแล้วครั้งเล่า ประหนึ่งรสอมตะแห่งอาหารทิพย์

tadāthen
tadā:
Kala-adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम्
tubut; indeed
tu:
Discourse connector (अव्यय)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formसमुच्चय/विरोध-निपातः (particle: but/indeed)
devīthe Goddess
devī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
pariveṣayantīserving; distributing
pariveṣayantī:
Kriya-visheshana (Concomitant action)
TypeAdjective
Rootpari + viṣ (धातु, ‘to serve/distribute’) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकर्तरि कृदन्तः; स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
she
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
mohinīthe enchantress (Mohinī)
mohinī:
Pratijna/Predicate (Apposition)
TypeNoun
Rootmohinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
devagaṇāyato the host of gods
devagaṇāya:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootdeva + gaṇa (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (Dative/4th), एकवचनम्; ‘देवानां गणः’
sākṣātin person; directly
sākṣāt:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsākṣāt (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रत्यक्षार्थकं (directly/in person)
vavarṣapoured; rained down
vavarṣa:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvṛṣ (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect) / भूतार्थे; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
deveṣuupon the gods; among the gods
deveṣu:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), बहुवचनम्
sudhā-rasamnectar-juice; ambrosial essence
sudhā-rasam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsudhā + rasa (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘सुधायाः रसः’
punaḥagain
punaḥ:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootpunaḥ (अव्यय)
Formअव्ययम्; पुनरावृत्तिवाचकम् (again)
punaḥagain
punaḥ:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootpunaḥ (अव्यय)
Formअव्ययम्; पुनरावृत्तिवाचकम्
sudhā-hāra-rasa-amṛtamthe ambrosia that is the essence of consuming nectar
sudhā-hāra-rasa-amṛtam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsudhā + hāra + rasa + amṛta (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुपद-तत्पुरुषः—‘सुधाहारस्य रसः (यत्) अमृतम्’
yathāas; just like
yathā:
Upamana marker (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्ययम् (as/like)

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating

Tirtha: Kedāra (frame)

Type: kshetra

Scene: Mohinī stands among the devas, tilting the pitcher so streams of nectar pour repeatedly into their cups; the devas glow with renewed vigor while the scene radiates immortality.

M
Mohinī
D
Devas
D
Devagaṇa
S
Sudhā (Amṛta)

FAQs

Divine grace is bestowed repeatedly upon the worthy; sustaining dharma aligns one with that nourishment.

The Kedāra textual milieu frames the story; this verse itself is cosmological rather than geographical.

No explicit rite; it depicts the act of pariveṣaṇa (serving), resonant with sacred offering customs.