Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 115

वेदवेदांगतत्त्वज्ञः शुद्धात्मा पापवर्जितः । श्रेष्ठः श्रोत्रियवान्प्राज्ञः सोऽनूचान इति स्मृतः

vedavedāṃgatattvajñaḥ śuddhātmā pāpavarjitaḥ | śreṣṭhaḥ śrotriyavānprājñaḥ so'nūcāna iti smṛtaḥ

ผู้ใดรู้แก่นแท้แห่งพระเวทและเวทางค์ มีจิตบริสุทธิ์ ปราศจากบาป—ประเสริฐ มีความรู้แบบโศรตริยะ และเปี่ยมปัญญา—ผู้นั้นระลึกกันว่าเป็น “อนูจานะ”

वेदवेदाङ्गतत्त्वज्ञःknower of the principles of Veda and Vedāṅgas
वेदवेदाङ्गतत्त्वज्ञः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवेद (प्रातिपदिक) + वेदाङ्ग (प्रातिपदिक) + तत्त्व (प्रातिपदिक) + ज्ञ (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष (वेदस्य वेदाङ्गस्य च तत्त्वं जानाति)
शुद्धात्माpure-souled
शुद्धात्मा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कर्मधारय (शुद्धः आत्मा यस्य)
पापवर्जितःfree from sin
पापवर्जितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + वर्जित (कृदन्त, √वृज्/√वर्ज्)
Formकृदन्त—क्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘devoid of sin’
श्रेष्ठःexcellent
श्रेष्ठः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (superlative sense)
श्रोत्रियवान्endowed with śrotriya learning
श्रोत्रियवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रोत्रिय (प्रातिपदिक) + वत् (तद्धित)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तद्धितान्त (वत्) ‘possessing śrotriya-hood/learning’
प्राज्ञःwise
प्राज्ञः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
अनूचानःanūcāna (well-versed)
अनूचानः:
Predicate nominative (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootअनूचान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘well-studied/learned (in Veda)’
इतिthus
इति:
Discourse marker (इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्तिसूचक अव्यय
स्मृतःis regarded
स्मृतः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√स्मृ (धातु)
Formकृदन्त—क्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is remembered/considered’

Lomaharṣaṇa (Sūta), contextually within Māheśvarakhaṇḍa narration to the sages

Scene: A wise anūcāna in meditation beside a sacred fire, with manuscripts closed—signifying internalized meaning; a faint aura of purity; disciples approach with questions.

FAQs

Higher religious authority requires not only learning but also purity, freedom from sin, and insight into the essence of scripture.

No tīrtha is mentioned in this verse.

None explicitly; it describes qualifications (knowledge, purity, wisdom) rather than prescribing a rite.