Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 91

मानुष्यं हि स्मृताकारं सभाग्योऽस्माद्विमुच्यते । पशवः पक्षिणः कीटाः कृमयश्च यथासुखम्

mānuṣyaṃ hi smṛtākāraṃ sabhāgyo'smādvimucyate | paśavaḥ pakṣiṇaḥ kīṭāḥ kṛmayaśca yathāsukham

ภาวะความเป็นมนุษย์ซึ่งประกอบด้วยความจำและปัญญาแยกแยะ ทำให้ผู้มีบุญหลุดพ้นจากพันธนาการนี้ได้ แต่สัตว์ นก แมลง และหนอน ย่อมดำรงอยู่ตามสุขของตนๆ

मानुष्यम्human (state)
मानुष्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmānuṣya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय, निपात
स्मृताकारम्having the form of memory/known by recollection
स्मृताकारम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsmṛta (कृदन्त; √स्मृ) + ākāra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; समास: स्मृतः आकारः यस्य/यत् (तत्पुरुष; अर्थतः 'स्मृत्या ज्ञेय-स्वरूपम्')
सभाग्यःthe fortunate one
सभाग्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsa + bhāgya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; समास: स-भाग्य (कर्मधारय: 'fortunate')
अस्मात्from this (human state)
अस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; सर्वनाम
विमुच्यतेis freed/released
विमुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive), आत्मनेपद
पशवःanimals
पशवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpaśu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
पक्षिणःbirds
पक्षिणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpakṣin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
कीटाःinsects
कीटाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkīṭa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
कृमयःworms
कृमयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkṛmi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय-निपात (conjunction)
यथाas/according to
यथा:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (as/according to)
सुखम्comfortably
सुखम्:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootsukha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; अव्ययीभावार्थे (adverbial accusative: 'comfortably')

Unspecified in snippet (context: Māheśvarakhaṇḍa narration, likely Sūta/Lomaharṣaṇa framing a dialogue)

Scene: A human devotee holds a palm-leaf manuscript (smṛti/śāstra) and a japa-mālā, standing between two paths: one leading to liberation light, the other to carefree animal life in a forest.

FAQs

Human birth, marked by smṛti (reflective memory), is uniquely suited for liberation; other births mainly follow instinctive comfort.

No specific tīrtha is named in this verse; it gives a general purāṇic teaching on embodiment and release.

None explicitly; the verse emphasizes inner capacity (smṛti/viveka) rather than a named rite.