Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 19

अनिबद्धप्रलापित्वमसत्यं चाप्रियं च यत् । परापवादपैशुन्यं चतुर्धा कर्म वाचिकम्

anibaddhapralāpitvamasatyaṃ cāpriyaṃ ca yat | parāpavādapaiśunyaṃ caturdhā karma vācikam

กรรมทางวาจามีสี่ประการ: พูดเพ้อเจ้อไร้สาระ, กล่าวเท็จ, วาจาหยาบหรือไม่น่าฟัง, และใส่ร้าย-นินทาว่าร้ายผู้อื่น

अनिबद्धप्रलापित्वम्incoherent/irrelevant talkativeness
अनिबद्धप्रलापित्वम्:
Karta-samānādhikaraṇa (Member of enumeration)
TypeNoun
Rootअनिबद्ध + प्रलापित्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—अनिबद्धं प्रलापित्वम् (कर्मधारय)
असत्यम्falsehood
असत्यम्:
Karta-samānādhikaraṇa (Member of enumeration)
TypeNoun
Rootअ + सत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-पूर्वक
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अप्रियम्harsh/unpleasant speech
अप्रियम्:
Karta-samānādhikaraṇa (Member of enumeration)
TypeNoun
Rootअ + प्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-पूर्वक
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
यत्that which
यत्:
Karta-samānādhikaraṇa (Appositive/‘that which’)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
परापवादपैशुन्यम्slanderous tale-bearing about others
परापवादपैशुन्यम्:
Karta-samānādhikaraṇa (Member of enumeration)
TypeNoun
Rootपर + अपवाद + पैशुन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—परस्य अपवादः (षष्ठी-तत्पुरुष) + पैशुन्यम् (अपवादात्मकं पैशुन्यम्)
चतुर्धाfourfold
चतुर्धा:
Prakara (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootचतुर् (संख्या-प्रातिपदिक) + धा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb): ‘चार प्रकारेण’
कर्मaction
कर्म:
Karta-samānādhikaraṇa (Predicate noun)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाचिकम्verbal
वाचिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवाचिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (कर्म)

Mahākāla

Tirtha: Mahākāla-kṣetra (Ujjayinī)

Type: kshetra

Scene: Four speech-faults are symbolized: scattered syllables (pralāpa), a forked tongue (asatya), thorny words (apriya/pāruṣya), and a shadowy whispering figure (paiśunya). Mahākāla gestures toward a calm, truthful speaker as the ideal.

M
Mahākāla

FAQs

Speech can generate grave pāpa; dharma requires truthfulness, restraint, and avoidance of harm and defamation.

No tīrtha is mentioned; the focus is ethical purification through disciplined speech.

None directly; the verse prescribes moral restraint: avoid lies, harshness, idle talk, and slander.