Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 7

रम्ये तत्र महाशृंगे नानाश्चर्योपशोभिते । विभूषणादि संन्यस्य वृक्षवल्कलधारिणी

ramye tatra mahāśṛṃge nānāścaryopaśobhite | vibhūṣaṇādi saṃnyasya vṛkṣavalkaladhāriṇī

ณ ที่นั้น บนยอดมหาศิขรอันงดงามซึ่งประดับด้วยสิ่งอัศจรรย์นานาประการ นางสละเครื่องประดับและสิ่งทั้งปวง แล้วนุ่งห่มผ้าทำด้วยเปลือกไม้

रम्येin the beautiful (place)
रम्ये:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; विशेषणम् (महाशृङ्गे इत्यस्य)
तत्रthere
तत्र:
Deśa-adhikaraṇa (Place adjunct/देश)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक adverb)
महाशृङ्गेon the great peak
महाशृङ्गे:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा + शृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कर्मधारयः—महच्च तत् शृङ्गम्
नानाvarious
नाना:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeIndeclinable
Rootनाना (अव्यय)
Formअव्यय (विविधताबोधक; ‘many/various’)
आश्चर्योपशोभितेadorned with wonders
आश्चर्योपशोभिते:
Viśeṣaṇa (Qualifier of location/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआश्चर्य + उपशोभित (कृदन्त/प्रातिपदिक; √शुभ् with उप)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; तत्पुरुषः—आश्चर्यैः उपशोभितम् (adorned by wonders)
विभूषणादिornaments and the like
विभूषणादि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविभूषण + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन (समूहवाचक); तत्पुरुषः—विभूषणं च आदि च (etc.)
संन्यस्यhaving set aside
संन्यस्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootसम् + नि + अस् (धातु) → संन्यस्य (क्त्वान्त/अव्ययभाव)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): ‘having laid aside/renounced’
वृक्षवल्कलधारिणी(she) wearing tree-bark garments
वृक्षवल्कलधारिणी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवृक्ष + वल्कल + धारिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; तत्पुरुषः—वृक्षस्य वल्कलं धारयति इति (one who wears bark)

Narrator (Sūta/Lomaharṣaṇa)

Tirtha: Mahāśṛṅga (Tapas-śikhara)

Type: peak

Scene: On a beautiful wondrous peak, the Devī lays aside ornaments and dons bark garments—an iconic transformation from queenly splendor to ascetic radiance.

D
Devī (Pārvatī, implied)
M
Mahāśṛṅga (great peak)

FAQs

Renunciation (tyāga) is expressed outwardly by simplicity, supporting inward concentration for tapas.

No specific named site; the verse highlights the sanctity of the mountain-peak as an ascetic landscape.

Adopting austere dress and abandoning adornments—an ascetic discipline associated with vrata and tapas.