Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 58

ततो गिरिसुताकण्ठे क्षिप्तबाहुर्महेश्वरः । तपसस्तु विशेषार्थं नर्म देवीं किलाब्रवीत्

tato girisutākaṇṭhe kṣiptabāhurmaheśvaraḥ | tapasastu viśeṣārthaṃ narma devīṃ kilābravīt

แล้วพระมหेशวรทรงโอบพระกรรอบพระศอของพระเทวีผู้กำเนิดจากภูผา ตรัสกับพระเทวีด้วยถ้อยคำหยอกเย้า หากมุ่งชี้ความหมายพิเศษแห่งตบะ (ตปัส)

ततःthen
ततः:
Sambandha (Discourse link/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रम/अनन्तर्य-बोधक (adverb)
गिरिसुताकण्ठेon the mountain-daughter’s neck
गिरिसुताकण्ठे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरिसुता (प्रातिपदिक) + कण्ठ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (गिरिसुतायाः कण्ठः), पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
क्षिप्तबाहुःhaving thrown/placed (his) arms (around)
क्षिप्तबाहुः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षिप्त (कृदन्त, क्षिप्-धातु) + बाहु (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि (क्षिप्तौ बाहू यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; महेश्वरस्य विशेषणम्
महेश्वरःMaheśvara (Śiva)
महेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तपसःof austerity
तपसः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचन
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय, विरोध/विशेष-प्रदर्शक (particle)
विशेषार्थम्for a special purpose
विशेषार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootविशेष (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष/कर्मधारय-भाव (विशेषः एव अर्थः), पुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन; प्रयोजनार्थे
नर्मa jest, playful talk
नर्म:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
देवीम्the Goddess (Pārvatī)
देवीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
किलindeed, it is said
किल:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकिल (अव्यय)
Formअव्यय, प्रसिद्धि/श्रुति-सूचक (quotative particle)
अब्रवीत्said, spoke
अब्रवीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating (deduced)

Scene: Śiva draws Pārvatī close, arm around her neck/shoulder, speaking playfully yet meaningfully; the visual tension is between tenderness and the gravity of tapas.

M
Maheśvara (Śiva)
G
Girisutā (Pārvatī/Devī)

FAQs

Tapas is not mere hardship; it is purposeful discipline, guided by divine wisdom and right intention.

No tīrtha is specified in this verse; it sets up a teaching about tapas within the Śiva-Pārvatī narrative.

Tapas (austerity) is referenced generally; no particular vrata or procedure is detailed in this line.