Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 48

इंद्रियार्थेषु वैराग्यं संप्राप्तं जन्मनः फलम् । देशेऽस्मिन्भारते जन्म प्राप्य मानुष्यमध्रुवम्

iṃdriyārtheṣu vairāgyaṃ saṃprāptaṃ janmanaḥ phalam | deśe'sminbhārate janma prāpya mānuṣyamadhruvam

ความคลายกำหนัดต่ออารมณ์แห่งอินทรีย์ทั้งหลาย คือผลแท้จริงที่ได้จากการเกิด เมื่อได้เกิดในแผ่นดินภารตะนี้ และได้ชีวิตมนุษย์อันไม่เที่ยงแล้ว พึงเพียรสู่เป้าหมายอันสูงส่ง

इन्द्रियार्थेषुin the objects of the senses
इन्द्रियार्थेषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय + अर्थ (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (इन्द्रियाणाम् अर्थाः)
वैराग्यम्dispassion, detachment
वैराग्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवैराग्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सम्प्राप्तम्attained, obtained
सम्प्राप्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्+प्राप्त (कृदन्त; √आप् धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकाले क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle)
जन्मनःof birth
जन्मनः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजन्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
फलम्fruit, result
फलम्:
Samanaadhikarana (Predicate nominal/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देशेin the land
देशे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
भारतेin Bhārata (India)
भारते:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभारत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
जन्मbirth
जन्म:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजन्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्राप्यhaving obtained
प्राप्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootप्र+√आप् (धातु)
Formअव्यय-भावे क्त्वा/ल्यप्-प्रत्ययान्त (gerund/absolutive)
मानुष्यम्human state; humanity
मानुष्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमानुष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अध्रुवम्impermanent, unstable
अध्रुवम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअध्रुव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (मानुष्यम् इति)

Sūta (Lomaharṣaṇa) addressing the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa frame)

Tirtha: Bhārata-varṣa (as karma-bhūmi)

Type: kshetra

Scene: A map-like allegory of Bhārata-varṣa as a sacred field; a human figure stands at a crossroads labeled ‘anitya mānuṣya’, turning away from glittering sense-objects toward a luminous path of vairāgya leading to a distant Śiva-liṅga/peak.

B
Bhārata
V
Vairāgya
I
Indriya

FAQs

The highest gain of human birth—especially in Bhārata—is cultivating vairāgya (dispassion) and aiming beyond transient pleasures.

No single tīrtha is named; Bhārata is praised broadly as a spiritually significant land.

No specific ritual is stated; the instruction is inner discipline—dispassion toward sense-objects.