Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 77

हंसो भानुः सहस्रांशुस्तपनस्तापनो रवि । विकर्तनो विवस्वांश्च विश्वकर्मा विभावसुः

haṃso bhānuḥ sahasrāṃśustapanastāpano ravi | vikartano vivasvāṃśca viśvakarmā vibhāvasuḥ

หังสะ, ภาณุ, สหัสรางศุ, ตปนะ, ตาปนะ, ระวิ; วิกัรตนะ, วิวัสวาน, วิศวกรรมะ และ วิภาวสุ—เหล่านี้คือพระนามของพระสุริยะ

हंसःHaṃsa (a name of the Sun)
हंसः:
सम्बोधन/नाम (Appositional name)
TypeNoun
Rootहंस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सूर्यनाम
भानुःBhānu (Sun)
भानुः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootभानु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम
सहस्रांशुःthousand-rayed (Sun)
सहस्रांशुः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootसहस्र + अंशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—सहस्र-अंशु (षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘सहस्राणि अंशवो यस्य’)
तपनःTapan(a) (the heating one)
तपनः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootतपन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम
तापनःTāpana (the burner)
तापनः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootतापन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम
रविःRavi (Sun)
रविः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootरवि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम
विकर्तनःVikartana
विकर्तनः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootविकर्तन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम
विवस्वान्Vivasvān
विवस्वान्:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootविवस्वत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम
and
:
सम्बन्ध (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (copulative conjunction)
विश्वकर्माViśvakarmā
विश्वकर्मा:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootविश्व + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—विश्व-कर्मन् (कर्मधारय/षष्ठी-तत्पुरुष-प्रायः: ‘विश्वस्य कर्मा/कर्ता’)
विभावसुःVibhāvasu
विभावसुः:
सम्बोधन/नाम
TypeNoun
Rootविभावसु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सूर्यनाम

Skanda

Scene: A litany scene: a priest or pilgrim counts a mālā at sunrise, reciting Sūrya’s names; the sun’s rays spread like a thousand spokes; subtle iconography of seven horses hinted in the sky.

S
Sūrya
R
Ravi
B
Bhānu
V
Vivasvān
V
Viśvakarmā

FAQs

Remembering the deity through many epithets is a form of devotion (nāma-saṅkīrtana) that gathers merit and focus.

The hymn occurs within the Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī-centered framework, where stotra and japa are celebrated as especially meritorious.

Implicitly, recitation/chanting of Sūrya’s names (nāma-japa or stuti).