Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 58

मातर्भवानि भवती भवतीव्रदुःखसंभारहारिणि शरण्यमिहास्ति नान्या । धन्यास्त एव भुवनेषु त एव मान्या येषु स्फुरेत्तवशुभः करुणाकटाक्षः

mātarbhavāni bhavatī bhavatīvraduḥkhasaṃbhārahāriṇi śaraṇyamihāsti nānyā | dhanyāsta eva bhuvaneṣu ta eva mānyā yeṣu sphurettavaśubhaḥ karuṇākaṭākṣaḥ

ข้าแต่พระมารดาภวานี พระองค์เท่านั้นผู้ทรงขจัดภาระแห่งทุกข์อันรุนแรงหนักหนา ที่นี่ไม่มีที่พึ่งอื่นนอกจากพระองค์ ผู้ใดได้รับประกายพระเนตรอันเป็นมงคลและเปี่ยมกรุณาของพระองค์ ผู้นั้นแลเป็นผู้มีบุญแท้ในโลกทั้งหลาย และเป็นผู้ควรแก่การเคารพบูชา

मातर्O Mother
मातर्:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
भवानिO Bhavānī
भवानि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootभवानी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
भवतीyou
भवती:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; आदरार्थे ‘you’
भवतीव्रदुःखसंभारहारिणिO remover of the intense heap of sorrows
भवतीव्रदुःखसंभारहारिणि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootभवती + इव्र? + दुःख + संभार + हारिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; समास-प्रधानार्थः: ‘(भवती) तीव्र-दुःख-संभारं हरति या’ इति; पाठे ‘भवतीव्र-’ इति सन्धि/पाठभेदसम्भवः (भवती + तीव्र...)
शरण्यम्refuge
शरण्यम्:
Karta-predicative (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootशरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘शरणं दातुम् योग्यं’
इहhere
इह:
Adhikaraṇa (Adverbial place)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक adverb): ‘here’
अस्तिis
अस्ति:
Kriyā (Main verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
not
:
Pratiṣedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध particle)
अन्याanother (refuge)
अन्या:
Karta-predicative (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अन्या (शरण्यम्)’ इति लुप्त-विशेष्य
धन्याःblessed
धन्याः:
Karta-predicative (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootधन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ते’ इति विशेषणम्
तेthose
ते:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
एवindeed, only
एव:
Avadhāraṇa (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण particle): ‘only/indeed’
भुवनेषुin the worlds
भुवनेषु:
Adhikaraṇa (Locative)
TypeNoun
Rootभुवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचन
तेthose
ते:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
एवindeed
एव:
Avadhāraṇa (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण)
मान्याःworthy of honor
मान्याः:
Karta-predicative (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootमान्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ते’ इति विशेषणम्
येषुin whom
येषु:
Adhikaraṇa (Locative in relative clause)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचन; सम्बन्धक (relative)
स्फुरेत्may shine, may appear
स्फुरेत्:
Kriyā (Verb in relative clause)
TypeVerb
Rootस्फुर् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
तवyour
तव:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
शुभःauspicious
शुभः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; करुणाकटाक्षः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
करुणाकटाक्षःa compassionate glance
करुणाकटाक्षः:
Karta (Subject of sphuret)
TypeNoun
Rootकरुणा + कटाक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः: करुणायाः कटाक्षः

Ravi (Sūrya)

Tirtha: Kāśī-kṣetra (Bhavānī-śaraṇya-bhāva)

Type: kshetra

Listener: Bhavānī (Devī)

Scene: A devotee, weighed down by sorrow, pleads ‘Mother Bhavānī’; Devī’s face softens and her compassionate sidelong glance falls like a beam of light, lifting the burden; those touched by that glance appear honored and radiant.

B
Bhavānī (Devī)
K
Karuṇā (compassion)

FAQs

Śaraṇāgati (taking refuge) in the Mother is the cure for suffering; grace is experienced as her compassionate glance.

Kāśī, where devotion to Bhavānī/Śakti is upheld as a direct refuge and bestower of auspiciousness.

No formal rite is stated; the teaching centers on refuge, prayer, and seeking Devī’s grace.