Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 66

दंदशूकैर्भृशं दष्टो दुष्टः शिष्टैर्विगर्हितः । काष्ठेष्टलोष्टैः पापिष्ठः कृतानिष्टः सदात्मनः

daṃdaśūkairbhṛśaṃ daṣṭo duṣṭaḥ śiṣṭairvigarhitaḥ | kāṣṭheṣṭaloṣṭaiḥ pāpiṣṭhaḥ kṛtāniṣṭaḥ sadātmanaḥ

เขาถูกงูกัดอย่างรุนแรง เป็นคนชั่วต่ำและถูกผู้มีศีลติเตียน ผู้บาปหนักนี้ซึ่งทำร้ายคนดีเสมอ ถูกตีด้วยไม้ เศษหม้อ และก้อนดิน

दंदशूकैःby snakes
दंदशूकैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदंदशूक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
भृशम्severely
भृशम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formअव्यय; तीव्रतावाचक क्रियाविशेषण (intensifier)
दष्टःbitten
दष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदंश् (धातु) → दष्ट (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
दुष्टःwicked
दुष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
शिष्टैःby the virtuous/learned
शिष्टैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशिष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘शिष्ट’ = सज्जन/विद्वांस्
विगर्हितःreviled / censured
विगर्हितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि + गर्ह् (धातु) → विगर्हित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
काष्ठेष्टलोष्टैःwith sticks, bricks, and clods
काष्ठेष्टलोष्टैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकाष्ठ + इष्टका + लोष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—काष्ठ-इष्टका-लोष्ट (इतरेतर-द्वन्द्व)
पापिष्ठःmost sinful
पापिष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तमप्-प्रत्ययान्त (superlative)
कृतानिष्टःone who has done harm
कृतानिष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootकृत + अनिष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कृतम् अनिष्टं येन (कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः)
सदात्मनःof the good people
सदात्मनः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसत् + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; समासः—सताम् आत्मानः (षष्ठी-तत्पुरुष)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A sinner beset by serpents and pelted with sticks, potsherds, and clods, while virtuous elders point in censure—an image of karmic and communal correction.

D
daṃdaśūka
Ś
śiṣṭa

FAQs

Persistent harm to the righteous invites both karmic suffering and public censure, isolating the wrongdoer from dharmic society.

No tīrtha is directly praised in this verse; it supports the moral arc within Kāśīkhaṇḍa.

None; it is a description of consequences and condemnation.