Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 66

विधूतपापा ये मर्त्याः परं ज्योतिःस्वरूपिणीम् । सहस्रसूर्यप्रतिमां गंगां पश्यंति ते भुवि

vidhūtapāpā ye martyāḥ paraṃ jyotiḥsvarūpiṇīm | sahasrasūryapratimāṃ gaṃgāṃ paśyaṃti te bhuvi

เหล่ามนุษย์ผู้สลัดบาปให้หลุดร่วงแล้ว ย่อมได้เห็นคงคาบนแผ่นดินนี้—ผู้มีสภาวะเป็นแสงอันสูงสุด สว่างไสวดุจพันดวงอาทิตย์

विधूतपापाःthose whose sins are washed away
विधूतपापाः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootवि + धूत (धू-धातोः क्त-प्रत्ययान्त) + पाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन; बहुव्रीहिः (विधूतानि पापानि येषां ते)
येwho
ये:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
मर्त्याःmortals
मर्त्याः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन
परम्supreme
परम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (ज्योतिःस्वरूपिणीम्/गङ्गाम्)
ज्योतिःस्वरूपिणीम्having the nature of light
ज्योतिःस्वरूपिणीम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक) + स्वरूपिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (गङ्गाम्); षष्ठी-तत्पुरुषः (ज्योतिषः स्वरूपिणी)
सहस्रसूर्यप्रतिमाम्like a thousand suns
सहस्रसूर्यप्रतिमाम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसहस्र (प्रातिपदिक) + सूर्य (प्रातिपदिक) + प्रतिमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (गङ्गाम्); तत्पुरुषः (सहस्र-सूर्याणां प्रतिमा इव)
गङ्गाम्the Ganga
गङ्गाम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
पश्यन्तिsee
पश्यन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपद
तेthey
ते:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक: भुव्/भूमि-सम्बद्ध)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन

Skanda

Tirtha: Gaṅgā (Kāśī)

Type: ghat

Listener: Sages/pilgrims

Scene: Gaṅgā at sunrise in Kāśī blazing with supernatural brilliance; purified pilgrims gaze in awe as the river appears as a column/field of light, ‘a thousand suns,’ while the city’s ghats silhouette against the radiance.

G
Gaṅgā
K
Kāśī

FAQs

Purity enables true perception: those freed from pāpa can behold Gaṅgā not merely as water, but as a manifestation of divine light.

Gaṅgā in Kāśī, praised as jyotiḥ-svarūpiṇī—an embodiment of transcendent radiance.

No explicit rite is stated; the emphasis is on darśana of Gaṅgā with purified disposition.