Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 53

माहात्म्यं ये च गंगायाः शृण्वंति च पठंति च । तेप्यशेषैर्महापापैर्मुच्यंते नात्र संशयः

māhātmyaṃ ye ca gaṃgāyāḥ śṛṇvaṃti ca paṭhaṃti ca | tepyaśeṣairmahāpāpairmucyaṃte nātra saṃśayaḥ

ผู้ที่สดับฟังและผู้ที่สาธยายมหาตมยะของพระคงคา ย่อมพ้นแม้จากบาปใหญ่ทั้งปวง—ไร้ข้อสงสัย

माहात्म्यम्the greatness (glory)
माहात्म्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
येthose who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धवाचक (relative pronoun)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
गङ्गायाःof the Ganga
गङ्गायाः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
शृण्वन्तिhear
शृण्वन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√श्रु (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
पठन्तिrecite/read
पठन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पठ् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-कार (also/even)
अशेषैःwith all (entire)
अशेषैः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeAdjective
Rootअशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण—‘महापापैः’ इत्यस्य
महापापैःfrom great sins
महापापैः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + पाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—कर्मधारयः (महच्च तत् पापम्)
मुच्यन्तेare freed
मुच्यन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)
no
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
अत्रhere/in this matter
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb)
संशयःdoubt
संशयः:
Pratishedha (Negated-existence/प्रतिषेध)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘न ... संशयः’

Skanda (deduced, Kāśīkhaṇḍa context)

Tirtha: Gaṅgā

Type: river

Scene: A small assembly on a Kāśī ghāṭa: a paṇḍita recites Gaṅgā-māhātmya from a palm-leaf manuscript; listeners sit with folded hands; the river flows behind, and a subtle aura indicates sins dissolving like dark mist.

G
Gaṅgā

FAQs

Sacred listening and recitation (śravaṇa/pāṭha) of tīrtha-glory is itself a purifying practice.

Gaṅgā, praised through her māhātmya within Kāśī Khaṇḍa.

Śravaṇa (hearing) and pāṭha (recitation/reading) of Gaṅgā-māhātmya.