Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 80

सापि प्रत्युतभीतातं ध्रुवं ध्रुवविनिश्चयम् । नमस्कृत्य यथायातं याताव्यर्थमनोरथा

sāpi pratyutabhītātaṃ dhruvaṃ dhruvaviniścayam | namaskṛtya yathāyātaṃ yātāvyarthamanorathā

นางเองก็หวาดกลัวแล้ว จึงนอบน้อมแด่ธรุวะ—ผู้มีปณิธานมั่นคงดุจชื่อ—แล้วจากไปตามทางที่มา ความปรารถนาทั้งปวงกลับสูญเปล่า

साshe
सा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
प्रत्युतindeed; on the contrary
प्रत्युत:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रत्युत (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/पर्यायार्थक-निपात (on the contrary/indeed)
भीत-आतम्the frightened, distressed (one)
भीत-आतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootभीत (√भी + क्त) + आत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः—‘भीतः आतः’ (frightened and distressed)
ध्रुवम्certainly
ध्रुवम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् क्रियाविशेषण-प्रयोगः; ‘certainly’
ध्रुवविनिश्चयम्of firm determination
ध्रुवविनिश्चयम्:
Visheshana (Adjectival to object)
TypeAdjective
Rootध्रुव + विनिश्चय (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः—‘ध्रुवः विनिश्चयः यस्य’ (of firm resolve)
नमस्कृत्यhaving bowed/saluted
नमस्कृत्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootनमस् + √कृ (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having saluted’
यथाas
यथा:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (as/according to)
आयातम्as (she) had come
आयातम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootआ + √या (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषणार्थे—‘as (it was) come/arrived’
याताshe went
याता:
Kriya (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle used finitely), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘went’
अव्यर्थमनोरथाwhose desires were fulfilled
अव्यर्थमनोरथा:
Visheshana (Adjectival to सा)
TypeAdjective
Rootअ + व्यर्थ + मनो-रथ (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘अव्यर्थाः मनोरथाः यस्याः’ (whose wishes are not futile)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa narration, commonly Skanda to Agastya)

Tirtha: Kāśī-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: The once-menacing female/leader figure of the bhūta-host (implied by ‘sāpi’) bows to Dhruva, then turns back and departs, her ambitions broken; Dhruva remains composed.

D
Dhruva
B
Bhūtāvalī (implied)

FAQs

Unwavering resolve grounded in dharma turns threats into surrender; spiritual firmness defeats fear.

The narrative belongs to Kāśī’s sacred cycle in the Kāśīkhaṇḍa; no distinct tirtha is named in this verse.

None; the verse underscores the fruit of steadfast practice rather than a formal rite.