Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 19

श्रीमुकुंद पदद्वंद्व पद्मामोदप्रमोदितम् । गंधांतरं न तद्घ्राणं परिजिघ्रत्यशीघ्रगम्

śrīmukuṃda padadvaṃdva padmāmodapramoditam | gaṃdhāṃtaraṃ na tadghrāṇaṃ parijighratyaśīghragam

ประสาทดมกลิ่นของท่านชื่นบานด้วยความรื่นรมย์แห่งกลิ่นดอกบัวจากพระบาทคู่ของศรีมุกุนทะ จึงมิได้แล่นไปตามกลิ่นอื่นใด

श्री-मुकुन्दO glorious Mukunda
श्री-मुकुन्द:
Sambodhana/Alambana (Addressed/आलम्बन)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + मुकुन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (श्रीमान् मुकुन्दः)
पद-द्वन्द्वthe pair of feet
पद-द्वन्द्व:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपद (प्रातिपदिक) + द्वन्द्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (पदयोः द्वन्द्वम् = pair of feet)
पद्म-आमोद-प्रमोदितम्gladdened by the fragrance of lotus
पद्म-आमोद-प्रमोदितम्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपद्म (प्रातिपदिक) + आमोद (प्रातिपदिक) + प्रमोदित (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्यय (past passive participle) ‘made joyful’; तत्पुरुष (पद्मस्य आमोदेन प्रमोदितम्)
गन्ध-अन्तरम्another smell
गन्ध-अन्तरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (अन्यः गन्धः)
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
तत्-घ्राणम्that nose
तत्-घ्राणम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + घ्राण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (तस्य घ्राणम्)
परिजिघ्रतिsmells all around / sniffs
परिजिघ्रति:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-घ्रा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अशीघ्र-गम्not quickly passing (lingering)
अशीघ्र-गम्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअशीघ्र (प्रातिपदिक) + ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (यस्य गमनं न शीघ्रम्) विशेषण (गन्धान्तरम्)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A devotee bends near Mukunda’s lotus feet adorned with flowers; incense curls upward; the devotee’s breath slows as he inhales the sacred fragrance, ignoring worldly perfumes around.

M
Mukunda (Viṣṇu)

FAQs

When devotion fills the senses with the Lord’s presence, worldly attractions naturally lose their pull.

The passage belongs to Kāśīkhaṇḍa’s glorification of spiritual attainment in Kāśī; this verse itself is devotional rather than topographical.

No explicit ritual; it points to contemplative devotion that sanctifies the senses (indriya-śuddhi).