Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 9

खपुरैः खपुराकारं श्रीफलं श्रीफलैः किल । गुरुश्रियंत्वगुरुभिः कपिपिंगं कपित्थकैः

khapuraiḥ khapurākāraṃ śrīphalaṃ śrīphalaiḥ kila | guruśriyaṃtvagurubhiḥ kapipiṃgaṃ kapitthakaiḥ

มีผลคะปุระมากจนสถานที่ดูประหนึ่ง “มีรูปคะปุระ”; ต้นศรีผลก็ออกศรีผลดกดื่น; กลิ่นหอมอครูทำให้เกิดความรุ่งเรืองอันหนักแน่น และผลกปิตถะทำให้แลเป็นสีเหลืองน้ำตาลดุจสีวานร

खपुरैःwith khapura trees (a kind of tree)
खपुरैः:
Karana (Instrument/Means)
TypeNoun
Rootखपुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
खपुराकारम्having the form/shape of khapura
खपुराकारम्:
Karma-anvaya (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootखपुर (प्रातिपदिक) + आकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (खपुरस्य आकारः यस्य); विशेषणम् (श्रीफलम्)
श्रीफलम्śrīphala (a fruit/tree; often bilva/coconut by context)
श्रीफलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्रीफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
श्रीफलैःwith śrīphala trees/fruits
श्रीफलैः:
Karana (Instrument/Means)
TypeNoun
Rootश्रीफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
किलindeed, it is said
किल:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootकिल (अव्यय)
Formअव्यय (particle; reportative/emphatic)
गुरुश्रियम्of great splendor
गुरुश्रियम्:
Karma-anvaya (Qualifier)
TypeAdjective
Rootगुरु (प्रातिपदिक) + श्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (गुर्वी श्रीः) विशेषणम् (कपिपिङ्गम्/वनम्)
त्वगुरुभिःwith thick bark / bark-heavy
त्वगुरुभिः:
Karana-anvaya (Qualifier)
TypeAdjective
Rootत्वक् (प्रातिपदिक) + गुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः (त्वचा गुरवः ये); विशेषणम् (कपित्थकैः)
कपिपिङ्गम्monkey-tawny, reddish-brown
कपिपिङ्गम्:
Karma-anvaya (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootकपि (प्रातिपदिक) + पिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (कपिवत् पिङ्गलवर्णम्); विशेषणम् (वन/प्रदेशस्य)
कपित्थकैःwith wood-apple (kapittha) trees
कपित्थकैः:
Karana (Instrument/Means)
TypeNoun
Rootकपित्थक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन

Vyāsa (continuing narration)

Type: kshetra

Scene: Close-up botanical abundance: clusters of śrīphala, kapittha fruits with tawny hues, fragrant aguru trees, and unusual ‘khapura’ fruits shaping the grove’s silhouette; Nārada passes through, the air heavy with perfume.

A
Aguru (aloeswood)
K
Kapittha (wood-apple)

FAQs

Abundance and fragrance in nature are used as signs of a sanctified region that supports pilgrimage and devotion.

A blessed forested tract encountered in the narrative path leading toward Kāśī-related teaching; the immediate locale is the Revā–Vindhya setting.

None explicitly; it contributes to the māhātmya mood by portraying sacred prosperity.