Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 33

अशोकदत्तो जग्राह तस्याः पादं सनूपुरम् । ततोऽगान्नूपुरं त्यक्त्वा बद्धरत्नं विहाय तत्

aśokadatto jagrāha tasyāḥ pādaṃ sanūpuram | tato'gānnūpuraṃ tyaktvā baddharatnaṃ vihāya tat

อโศกทัตตะคว้าพระบาทของนางไว้พร้อมกำไลข้อเท้า (นูปุระ) แล้วนางก็หนีไป ทิ้งนูปุระนั้นไว้ พร้อมละทิ้งเครื่องประดับฝังรัตนะ

अशोकदत्तःAshokadatta
अशोकदत्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअशोकदत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
जग्राहseized/took
जग्राह:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
पादम्foot
पादम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सनूपुरम्with an anklet
सनूपुरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्गवत् ‘सह’) + नूपुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सहार्थक-तत्पुरुषः (नूपुरेण सह) विशेषणम् (पादम् इति)
ततःthen/thereupon
ततः:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअपादान/क्रमवाचक-अव्यय (from there/then)
अगात्went
अगात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
नूपुरम्anklet
नूपुरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनूपुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
त्यक्त्वाhaving left
त्यक्त्वा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), ‘having abandoned/left’
बद्धरत्नम्with gems fastened
बद्धरत्नम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootबद्ध + रत्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण-समासः (बद्धं रत्नं यस्मिन्/यत्) विशेषणम् (नूपुरम् इति)
विहायhaving discarded
विहाय:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवि + हा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), ‘having left/abandoned’
तत्that (one/it)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम

Narrator (Purāṇic storyteller; likely Sūta/Lomaharṣaṇa)

Tirtha: Setukṣetra

Type: kshetra

Scene: Aśokadatta grabs her ankleted foot; she slips away, fleeing and leaving the gem-studded anklet behind—glinting on the ground as evidence.

A
Aśokadatta
T
the fleeing woman (implied demoness/disguised being)
N
nūpura (divine anklet)

FAQs

Courage aligned with dharma restrains harm and preserves what is sacred and valuable.

The Setu region is the scriptural backdrop; the verse highlights a dharmic exploit within the Setukhaṇḍa narrative.

None; the focus is on heroic intervention and the recovery of a precious object.