नष्टमेकं स विपिने मार्गयन्मृगमादरात् । ध्यानारूढं मुनिं दृष्ट्वा प्राह तं चीरवाससम्
naṣṭamekaṃ sa vipine mārgayanmṛgamādarāt | dhyānārūḍhaṃ muniṃ dṛṣṭvā prāha taṃ cīravāsasam
เมื่อทรงติดตามค้นหากวางที่หลงหายในพงไพรด้วยความเพียร พระองค์ทอดพระเนตรเห็นมุนีผู้ดำรงอยู่ในฌาน นุ่งห่มเปลือกไม้ แล้วตรัสกับท่าน
Sūta (narrator)
Scene: वन में एकान्त कुटी के निकट चीरवस्त्रधारी मुनि पद्मासन में, नेत्र निमीलित; सामने धनुषधारी राजा, हाथ जोड़ने/प्रश्न करने की मुद्रा।
The meeting of worldly power and ascetic stillness highlights a dharmic test: how one approaches those established in meditation.
None is named; the verse is narrative groundwork within Setukhaṇḍa’s larger māhātmya.
None.