Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 8

वनं विवेश विप्रेंद्रा मृगयारसकौ तुकी । तमालतालहिंतालकुरवाकुलदिङ्मुखे

vanaṃ viveśa vipreṃdrā mṛgayārasakau tukī | tamālatālahiṃtālakuravākuladiṅmukhe

โอ้พราหมณ์ผู้ประเสริฐ ด้วยความรื่นรมย์ในกีฬาล่าสัตว์ พระองค์เสด็จเข้าสู่พงไพร ซึ่งตามขอบฟ้าและทิศทั้งหลายหนาทึบด้วยต้นตมาล ตาล หิงตาล และกุรวะ

वनम्forest
वनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Accusative singular
विवेशentered
विवेश:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-विश् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
विप्रेन्द्रःthe best of Brahmins
विप्रेन्द्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र-इन्द्र (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; Nominative singular; समास-विग्रहः: विप्राणाम् इन्द्रः (श्रेष्ठः)
मृगयारसकःfond of hunting
मृगयारसकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृगया-रसक (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; Nominative singular; विशेषण (विप्रेन्द्रः); समास-विग्रहः: मृगयायाः रसकः (आसक्तः)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वयबोधक-निपात; particle (but/indeed)
की(textual element unclear)
की:
Sambandha (Unclear/अनिश्चित)
TypeIndeclinable
Rootकी (अव्यय/पाठभेद)
Formपाठे 'तुकी' इति; सम्भाव्यं 'तु' + 'की' (अव्यय) अथवा 'तुकी' इति विशेषण-प्रातिपदिक; अत्र अव्ययत्वेन ग्रहणम् (अनिश्चित-पाठ)
तमालतालहिंतालकुरवाकुलदिङ्मुखेin (a place/forest) whose horizons were filled with tamāla, tāla, hiṃtāla and kurava trees
तमालतालहिंतालकुरवाकुलदिङ्मुखे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतमाल-ताल-हिंताल-कुरव-आकुल-दिक्-मुख (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; Locative singular; विशेषण (वने); समास-विग्रहः: तमालताला-हिंताला-कुरवैः आकुलं दिङ्मुखं यस्मिन् (स्थाने)

Sūta (narrator)

Listener: viprendra (addressed)

Scene: Dharmagupta rides into a dense forest; the horizon is layered with tamāla, tāla, hiṃtāla, and kurava trees, creating a dark-green canopy and rhythmic trunks.

D
Dharmagupta

FAQs

Even amid worldly pursuits, destiny draws beings toward sacred settings where transformation can occur.

A forest setting is described; the specific tīrtha focus of the chapter is Dhanuṣkoṭi in the Setu region.

None; it is a narrative movement and landscape description.