Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 10

युधिष्ठिर उवाच । कृष्णकृष्ण महाप्राज्ञ येन धर्मेण मानवाः । लभंते महदैश्वर्यं तन्नो ब्रूहि महामते । इत्युक्तो धर्मपुत्रेण कृष्णः प्राह युधिष्ठिरम्

yudhiṣṭhira uvāca | kṛṣṇakṛṣṇa mahāprājña yena dharmeṇa mānavāḥ | labhaṃte mahadaiśvaryaṃ tanno brūhi mahāmate | ityukto dharmaputreṇa kṛṣṇaḥ prāha yudhiṣṭhiram

ยุธิษฐิระทูลว่า: “โอ้พระกฤษณะ โอ้พระกฤษณะ ผู้ทรงปรีชาญาณยิ่ง ด้วยธรรมข้อใดมนุษย์จึงได้อำนาจอธิปไตยและความรุ่งเรืองใหญ่? ขอทรงโปรดบอกแก่ข้าพเจ้าเถิด โอ้ผู้มีพระทัยกว้างใหญ่” ครั้นโอรสแห่งธรรมตรัสดังนี้ พระกฤษณะจึงตรัสตอบยุธิษฐิระ

युधिष्ठिरःYudhiṣṭhira
युधिष्ठिरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
कृष्णO Krishna
कृष्ण:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन
कृष्णO Krishna
कृष्ण:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-प्रथमा, एकवचन (पुनरुक्ति—आह्वान-बलार्थ)
महाप्राज्ञO very wise one
महाप्राज्ञ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा + प्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (महान् प्राज्ञः)
येनby which
येन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं; तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; सम्बन्ध/हेतु-निर्देश (by which)
धर्मेणby (that) dharma
धर्मेण:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति, एकवचन
मानवाःpeople, humans
मानवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Plural)
लभन्तेobtain
लभन्ते:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
महत्great
महत्:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying aiśvarya)
ऐश्वर्यम्prosperity, lordship
ऐश्वर्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootऐश्वर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तत्that (means/dharma)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (तत् धर्मम्/तत् उपायम्)
नःto us / for us
नः:
Sampradāna (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; एनक्लिटिक (our/to us)
ब्रूहिtell
ब्रूहि:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
महामतेO great-minded one
महामते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा + मति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (महान् मतिः यस्य)
इतिthus
इति:
Vākya-prayojaka (Quotation marker/इत्यर्थ)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्य-समाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative particle)
उक्तः(having been) addressed
उक्तः:
Karta (Grammatical subject of passive/कर्ता)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगार्थ (having been addressed/said to)
धर्मपुत्रेणby Dharmaputra (Yudhiṣṭhira)
धर्मपुत्रेण:
Karaṇa (Agent-instrument in passive/कर्तृकरण)
TypeNoun
Rootधर्म + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (धर्मस्य पुत्रः)
कृष्णःKrishna
कृष्णः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्राहsaid, spoke
प्राह:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आह्/अह् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
युधिष्ठिरम्to Yudhiṣṭhira
युधिष्ठिरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Yudhiṣṭhira (then narrator notes Kṛṣṇa’s reply begins)

Scene: Yudhiṣṭhira, hands folded, addresses Kṛṣṇa twice by name in earnest; the court quiets as the king asks which dharma grants great sovereignty and prosperity; Kṛṣṇa prepares to answer.

Y
Yudhiṣṭhira
Ś
Śrī Kṛṣṇa
D
Dharma (as Yama/Dharmarāja)

FAQs

True prosperity (aiśvarya) is sought through dharma, not merely through power or wealth.

The question sets up Kṛṣṇa’s answer that points to Lakṣmī-tīrtha as a dharmic means to aiśvarya.

No specific rite is prescribed yet; the verse frames the inquiry about a dharmic method.