Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 41

मनःशुद्धिमनुप्राप्य तेन चाज्ञाननाशने । स्वस्वरूपं समापन्नः परमानंदरूपकम्

manaḥśuddhimanuprāpya tena cājñānanāśane | svasvarūpaṃ samāpannaḥ paramānaṃdarūpakam

ครั้นบรรลุความผ่องใสแห่งจิต และด้วยเหตุนั้นอวิชชาถูกทำลายแล้ว ผู้นั้นย่อมดำรงอยู่ในสภาวะตนแท้ ซึ่งมีสภาวะเป็นปรมานันทะ คือความปีติสูงสุด

मनःशुद्धिम्purification of mind
मनःशुद्धिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमनःशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः मनः+शुद्धि (षष्ठी-तत्पुरुषः/निर्देशः: ‘मनसः शुद्धिः’)
अनुप्राप्यhaving attained
अनुप्राप्य:
Kriya (Gerund/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootअनु√प्राप् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formअव्ययभावे कृदन्तः (ल्यप्/क्त्वान्त-समकक्ष), ‘having attained/after attaining’
तेनby that
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
अज्ञाननाशनेin (the means of) destruction of ignorance
अज्ञाननाशने:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअज्ञाननाशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (प्रयोगानुसार), सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः अज्ञान+नाशन (षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘अज्ञानस्य नाशनम्’)
स्वस्वरूपम्one’s own true nature
स्वस्वरूपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्वस्वरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः स्व+स्वरूप (कर्मधारयः: ‘स्वं स्वरूपम्’)
समापन्नःhaving attained
समापन्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्+आ√पद् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि/भूतकर्तरि कृदन्तः (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अर्थः ‘having reached/attained’
परमानंदरूपकम्of the form of supreme bliss
परमानंदरूपकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम+आनन्द+रूपक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः परम+आनन्द (कर्मधारय/तत्पुरुष-भाव) + रूपक (तत्पुरुषः: ‘परम-आनन्दस्य रूपम्’)

Unspecified in snippet (narrative voice within Setu-khaṇḍa)

Tirtha: Jaṭātīrtha

Type: ghat

Listener: dvijāḥ / dvijottamāḥ (addressed audience)

Scene: A serene ascetic or pilgrim, freshly bathed, seated in meditation near a sacred waterbody labeled Jaṭātīrtha; the mind’s impurities dissolve like dark mist, revealing a radiant inner self (svarūpa) as luminous bliss.

FAQs

Purity of mind leads to the destruction of ignorance, revealing the Self as supreme bliss.

The surrounding passage in this adhyāya praises Jaṭātīrtha in the Setu-khaṇḍa.

This verse states the inner result (mind-purification and knowledge); the ritual means (snāna at Jaṭātīrtha) is emphasized in adjacent verses.