Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 110

ततः स्यात्कोटितीर्थाख्यं साध्यानाममृतं ततः । मानसाख्यं ततस्तीर्थं धनुष्कोटिस्ततः परम्

tataḥ syātkoṭitīrthākhyaṃ sādhyānāmamṛtaṃ tataḥ | mānasākhyaṃ tatastīrthaṃ dhanuṣkoṭistataḥ param

จากนั้นมีทิรถะศักดิ์สิทธิ์ชื่อ โกฏิตีรถะ; ต่อมาคือ ‘อมฤตของเหล่าสาธยะ’ แล้วจึงเป็นทิรถะชื่อ มานสะ และถัดไปไกลกว่านั้นคือ ธนุษโกฏิ

ततःthereafter/from there
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘ततः’ = ‘thereafter/from there’
स्यात्may be/should be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद — ‘may be/should be’
कोटितीर्थाख्यम्called ‘Koṭitīrtha’
कोटितीर्थाख्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootकोटि (प्रातिपदिक) + तीर्थ (प्रातिपदिक) + आख्य (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘-आख्य’ = ‘named/called’; समासः: कोटितीर्थ-आख्य (तत्पुरुष)
साध्यानाम्of the Sādhyas
साध्यानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसाध्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (देवगण-नाम), षष्ठी, बहुवचन — ‘of the Sādhyas’
अमृतम्nectar; ambrosia
अमृतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — ‘nectar/ambrosia’
ततःthereafter
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘thereafter/from there’
मानसाख्यम्named ‘Mānasa’
मानसाख्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानस (प्रातिपदिक) + आख्य (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः: मानस-आख्य (तत्पुरुष) — ‘named Mānas(a)’
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘then/thereafter’
तीर्थम्a sacred ford/place
तीर्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — ‘holy place/fording place’
धनुष्कोटिःDhanuṣkoṭi (place-name)
धनुष्कोटिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक) + कोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः: धनुष्-कोटि (तत्पुरुष) — ‘Bow’s End (place-name)’
ततःthereafter
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘thereafter’
परम्further/next
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — ‘further/supreme/next’

Sūta (deduced: Setukhaṇḍa narrative commonly relayed by Sūta to ṛṣis)

Tirtha: Koṭitīrtha; Sādhyāmṛta; Mānasa-tīrtha; Dhanuṣkoṭi

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇas (dvija-śreṣṭhas)

Scene: A pilgrim-party at the sea-edge of Setu: signposts or sages indicating successive tīrthas—Koṭitīrtha, Sādhyāmṛta, Mānasa, and far-off Dhanuṣkoṭi—against a vast ocean horizon and sand-spit.

S
Sādhyas
K
Koṭitīrtha
M
Mānasa-tīrtha
D
Dhanuṣkoṭi

FAQs

Setu is mapped as a chain of liberating tīrthas; moving from one to the next is itself a dharmic pilgrimage that accrues puṇya.

Koṭitīrtha, the ‘Nectar of the Sādhyas’, Mānasa-tīrtha, and Dhanuṣkoṭi—tīrthas within the Setu sacred landscape.

No explicit rite is stated here; the verse functions as a sacred itinerary (tīrtha-sequence) for pilgrimage remembrance and visitation.