Previous Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 76

युष्माकमेवं प्रथितं मुनींद्राः सीतासरो वैभवमेतदुक्तम् । शृण्वन्पठन्वै तदिहैव भोगान्भुक्त्वा परत्रापि सुखं लभेत

yuṣmākamevaṃ prathitaṃ munīṃdrāḥ sītāsaro vaibhavametaduktam | śṛṇvanpaṭhanvai tadihaiva bhogānbhuktvā paratrāpi sukhaṃ labheta

โอ้เหล่ามุนีผู้เป็นนายเหนือฤๅษีทั้งหลาย ดังนี้ได้ประกาศความรุ่งเรืองอันเลื่องลือของสีตาสระแก่ท่านแล้ว ผู้ใดฟังหรือสาธยาย ย่อมเสวยความสมบูรณ์ในโลกนี้ และได้สุขในปรโลกด้วย

युष्माकम्of you (pl.)
युष्माकम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb)
प्रथितम्is renowned
प्रथितम्:
Kriyā (क्रिया/भाववाचक)
TypeAdjective
Rootप्र-था (धातु) → प्रथित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘(एतत्) प्रथितम्’ = ‘is renowned’
मुनीन्द्राःO chiefs of sages
मुनीन्द्राः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (मुनीनाम् इन्द्राः), पुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, बहुवचन
सीतासरःSītā’s lake
सीतासरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसीता + सरस् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (सीतायाः सरः), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वैभवम्glory/majesty
वैभवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवैभव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अत्र ‘एतदुक्तम्’ इति सह विशेष्यभावे
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; निर्देशक सर्वनाम
उक्तम्has been said
उक्तम्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) → उक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि ‘has been said’
शृण्वन्listening
शृण्वन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) → शृण्वत् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्यय (Present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि
पठन्reciting/reading
पठन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु) → पठत् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्यय, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि
वैindeed
वै:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक/खल्वर्थक (emphatic particle)
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘भोगान्’ इत्यस्य विशेषण/निर्देश
इहhere
इह:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
एवonly/indeed
एव:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक (restrictive particle)
भोगान्enjoyments
भोगान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
भुक्त्वाhaving enjoyed
भुक्त्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु) → भुक्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (Gerund), ‘having enjoyed’
परत्रin the next world
परत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपरत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देश/कालवाचक (in the other world/thereafter)
अपिalso
अपि:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थक (also)
सुखम्happiness
सुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
लभेतwould obtain
लभेत:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद

Sūta (to the sages)

Tirtha: Sītā-saras

Type: kund

Listener: Munīndra(s) / lords among sages (addressed)

Scene: A circle of sages listens as the māhātmya of Sītā-saras is proclaimed; palm-leaf manuscript or reciter present; subtle imagery of prosperity in this world and serene happiness beyond.

S
Sītā-saras
M
Munīndras (sages)

FAQs

Sacred remembrance—hearing and reciting tīrtha-glories—purifies intention and yields well-being both here and hereafter.

Sītā-saras, whose vaibhava (greatness) is being summarized with a phalaśruti.

Śravaṇa (hearing) and pāṭha (recitation/reading) of the māhātmya as a meritorious act.