Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 60

व्याघ्रसिंहाकुलं तत्र यक्षराक्षससेवितम् । श्रुत्वा जनमुखाद्रामो धर्मारण्यमरण्यकम् । तच्छ्रुत्वा रामदेवस्तु न चिंता क्रियतामिति

vyāghrasiṃhākulaṃ tatra yakṣarākṣasasevitam | śrutvā janamukhādrāmo dharmāraṇyamaraṇyakam | tacchrutvā rāmadevastu na ciṃtā kriyatāmiti

ครั้นทรงสดับจากปากชาวบ้านว่า ธรรมารัณยะเป็นพงไพรแท้ มีเสือและสิงห์ชุกชุม และยักษ์กับรากษสเที่ยวสัญจร ครั้นได้ยินดังนั้น พระรามเทวะตรัสว่า “อย่าได้กังวลเลย”

व्याघ्रसिंहाकुलम्filled with tigers and lions
व्याघ्रसिंहाकुलम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्याघ्र + सिंह + आकुल (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुषः (व्याघ्रैः सिंहैः च आकुलम्) (Neuter, Acc. sg.)
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्ययम् (adverb of place)
यक्षराक्षससेवितम्inhabited/served by yakṣas and rākṣasas
यक्षराक्षससेवितम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयक्ष + राक्षस + सेवित (प्रातिपदिके; √सेव् धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुषः (यक्षैः राक्षसैः च सेवितम्) क्त-कृदन्तम् (Neuter, Acc. sg.)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तम् (Gerund), ‘having heard’
जनमुखात्from people’s mouths (from the people)
जनमुखात्:
Apādāna (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootजन + मुख (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (जनस्य मुखम्) (Neuter, Abl. sg.)
रामःRama
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा एकवचनम् (Masc., Nom. sg.)
धर्मारण्यम्Dharmāraṇya
धर्मारण्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म + अरण्य (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य अरण्यम्) (Neuter, Acc. sg.)
अरण्यकम्wild, forest-like
अरण्यकम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअरण्यक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (Neuter, Acc. sg.)
तत्that (report)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम् (Neuter, Acc. sg.)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तम् (Gerund), ‘having heard’
रामदेवःRama the lord
रामदेवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम + देव (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा एकवचनम्; कर्मधारयः (देवः रामः) (Masc., Nom. sg.)
तुhowever, indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle)
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक निपातः (negative particle)
चिन्ताworry
चिन्ता:
Karma (Object as quoted content/कर्म)
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा एकवचनम् (Fem., Nom. sg.)
क्रियताम्let (it) be done / let (there) be
क्रियताम्:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्, कर्मणि प्रयोगः (Imperative, 3rd sg., passive: ‘let it be done’)
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक अव्ययम् (quotative particle)

Narrator (Purāṇic narrator; includes direct speech of Rāma)

Tirtha: धर्मारण्य

Type: kshetra

Scene: नगरजनैः कथितं—व्याघ्रसिंहाकुलं, यक्षराक्षससेवितं धर्मारण्यं; रामः निर्भयः, हस्तेन आश्वासन-मुद्रां कृत्वा वदति—‘न चिंता क्रियताम्’।

R
Rāma
D
Dharmāraṇya
V
Vyāghra (tigers)
S
Siṃha (lions)
Y
Yakṣa
R
Rākṣasa

FAQs

Entering a potent sacred kṣetra requires courage and steady mind; dharma is upheld by fearlessness in the face of obstacles.

Dharmāraṇya—presented as an awe-inspiring sacred forest whose very danger underscores its spiritual potency.

No specific rite is prescribed here; the emphasis is on mental discipline—freedom from anxiety when approaching a holy place.