Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 43

ततो रामो महेष्वासो मुदा परमया युतः । प्रस्थितस्तीर्थयात्रायां सीतया भ्रातृभिः सह

tato rāmo maheṣvāso mudā paramayā yutaḥ | prasthitastīrthayātrāyāṃ sītayā bhrātṛbhiḥ saha

แล้วพระรามผู้เป็นมหาธนูรธร เปี่ยมด้วยปีติยิ่งนัก ก็เสด็จออกสู่การจาริกแสวงบุญยังทิรถะทั้งหลาย พร้อมด้วยนางสีดาและพระอนุชาทั้งปวง

ततःthen, thereafter
ततः:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्यय; काल/क्रमसूचक (then/thereafter)
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
महेष्वासःgreat archer
महेष्वासः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहā (प्रातिपदिक) + इष्वास (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः ‘महान् इष्वासः (धनुः) यस्य’/‘मह-इष्वासः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामस्य विशेषणम्
मुदाwith joy
मुदा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमुद्/मुदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक
परमयाsupreme, great
परमया:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘मुदा’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
युतःendowed (with)
युतः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √युज् (धातु) क्त-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘युक्तः’ = ‘endowed/associated’
प्रस्थितःset out
प्रस्थितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √स्था (धातु) क्त-प्रत्यय, उपसर्गः प्र-)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle used predicatively); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रियार्थे ‘set out/started’
तीर्थयात्रायाम्on a pilgrimage
तीर्थयात्रायाम्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी: ‘तीर्थस्य यात्रा’); स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
सीतयाwith Sītā
सीतया:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
भ्रातृभिःwith (his) brothers
भ्रातृभिः:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
सहtogether with
सह:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक उपपद (with)

Narrator (Purāṇic narrative voice; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in broader frame)

Tirtha: Dharmāraṇya tīrthas (collective)

Type: kshetra

Scene: Procession departing for pilgrimage: Rāma with bow, Sītā beside him, brothers accompanying; the road leads into a sacred forest landscape with distant tīrtha waters and hermitages.

R
Rāma
S
Sītā

FAQs

Pilgrimage (tīrtha-yātrā) is portrayed as a joyful dharmic act undertaken in devotion and good company.

Dharmāraṇya is the narrative setting, while the verse introduces a broader tīrtha-yātrā to sacred places.

Undertaking tīrtha-yātrā (pilgrimage) itself is the implied practice; no specific vow is detailed in this verse.