Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 41

यस्मिन्कीटपतंगादिमानुषाः पशवस्तथा । त्रिरात्रसेवनेनैव मुच्यन्ते सर्वपातकैः

yasminkīṭapataṃgādimānuṣāḥ paśavastathā | trirātrasevanenaiva mucyante sarvapātakaiḥ

ณสถานศักดิ์สิทธิ์นั้น แม้แมลงและนก ตลอดจนมนุษย์และสัตว์ทั้งหลาย ก็หลุดพ้นจากบาปทั้งปวงได้ เพียงบำเพ็ญพิธีบูชาถวายตนตลอดสามราตรีเท่านั้น

यस्मिन्in which (place)
यस्मिन्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम (relative pronoun)
कीटworms/insects
कीट:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकीट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन; समाहार-उल्लेख (as a class)
पतंगmoths/winged insects
पतंग:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपतंग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कीट-समूहस्य अन्यः प्रकारः
आदिand others, etc.
आदि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootआदि (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formअव्यय; उपपद-प्रयोगः ‘...आदि’ = ‘and the like’ (inclusive marker)
मानुषाःhumans
मानुषाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पशवःanimals
पशवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तथाalso, likewise
तथा:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः—समुच्चय/उपमानार्थ ‘also/likewise’
त्रिरात्रthree-night (period)
त्रिरात्र:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + रात्रि (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समासः; नपुंसकलिङ्ग, प्रातिपदिक-रूपेण (समासाङ्ग); ‘three nights’
सेवनेनby service/observance
सेवनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसेवन (प्रातिपदिक; √सेव् (धातु) सेवानिष्पन्न-भाववाचक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
एवindeed, only
एव:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/अवधारणार्थक (emphatic particle)
मुच्यन्तेare freed
मुच्यन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन; कर्मणि-प्रयोग/मध्यस्थ-भावः ‘are released’
सर्वall
सर्व:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग-समर्थ, सप्तमी/पञ्चमी-सम्बद्ध विशेषण; अत्र ‘पातकैः’ इति सह तृतीया-बहुवचन-सम्बन्धः (agreeing in case/number/gender with pātakaiḥ)
पातकैःfrom sins
पातकैः:
Apadana (Ablative sense/अपादान)
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन; अपादानार्थेऽपि तृतीया (from sins)

Vasiṣṭha (deduced from immediate narrative context leading into Rāma’s questions)

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Scene: A sacred forest-tīrtha at dawn: pilgrims keep a three-night vow; even birds, insects, and animals gather near the water’s edge as if receiving sanctifying presence; ascetics chant while lamps flicker under trees.

FAQs

A truly sanctified tīrtha uplifts all beings; sincere observance, even for a short period, can dissolve accumulated sin.

Dharmāraṇya (as presented in the Dharmāraṇya Khaṇḍa of the Brāhma Khaṇḍa).

Trirātra-sevā—observing/serving a three-night vow or stay associated with the sacred site.