Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 3

अग्नीषोमात्मकविश्ववर्णनम् / The Universe as Agni–Soma

Fire and Nectar

वायुरुवाच । अग्निरित्युच्यते रौद्री घोरा या तैजसी तनुः । सोमः शाक्तो ऽमृतमयः शक्तेः शान्तिकरी तनुः

vāyuruvāca | agnirityucyate raudrī ghorā yā taijasī tanuḥ | somaḥ śākto 'mṛtamayaḥ śakteḥ śāntikarī tanuḥ

วายุกล่าวว่า “กายอันรุ่งโรจน์ดุจไฟ ซึ่งเป็นรูทรีอันดุร้ายและน่าเกรงขาม เรียกว่า ‘อัคนี’ ส่วน ‘โสมะ’ คือกายแบบศากตะ อันเป็นดุจอมฤต เป็นศักติผู้บันดาลความสงบ”

वायुःVāyu
वायुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अग्निःAgni
अग्निः:
Karta (कर्ता/Topic)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
इतिas/thus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formनिपात (quotative)
उच्यतेis called
उच्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (is called/said)
रौद्रीRudra-like/fierce
रौद्री:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरौद्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (तनुः) इति विशेषण
घोराterrible
घोरा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (तनुः) इति विशेषण
याwhich
या:
Karta (कर्ता/Relative subject)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम (relative)
तैजसीfiery/luminous
तैजसी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतैजस (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (तनुः) इति विशेषण
तनुःbody/form
तनुः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतनु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सोमःSoma
सोमः:
Karta (कर्ता/Topic)
TypeNoun
Rootसोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शाक्तःŚakti-related/empowered
शाक्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशाक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (सोमः) इति विशेषण
अमृत-मयःnectar-like/consisting of nectar
अमृत-मयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमृत + मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तद्धितान्त ‘मयट्’ (made of/consisting of) — अमृतमय
शक्तेःof Śakti
शक्तेः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootशक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
शान्ति-करीpeace-bestowing
शान्ति-करी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशान्ति + करिन्/करी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष (शान्तिं करोति इति) — (तनुः) इति विशेषण
तनुःbody/form
तनुः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतनु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Vayu

Tattva Level: pasha

Shiva Form: Rudra

Shakti Form: Kālī

Role: destructive

A
Agni
S
Soma
S
Shakti
R
Rudri

FAQs

It presents two complementary modes of Śakti—Agni as the fierce, transformative radiance and Soma as the nectar-like, peace-giving power—showing how Shiva’s path includes both purification and calming grace.

In Linga worship, devotees approach Saguna Shiva with Śakti: Agni signifies burning impurities (pāśa/bondage), while Soma signifies cooling, stabilizing grace—together supporting inner steadiness for realizing Pati (Shiva).

Meditatively contemplate the ‘Agni’ aspect as inner tapas that burns mala (impurity), and the ‘Soma’ aspect as śānti that settles the mind; in practice this aligns with japa of Shiva mantras and शांतिपाठ-like calming intent after purification rites (e.g., bhasma application).