Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 43

हिरण्यनेत्रस्य तपः — Hiraṇyanetra’s Austerity and the Boon

तस्योपविष्टस्य तपस्विनोपि सुचारुरूपा तरुणी मनोज्ञा । नारी शुभा पार्श्वगता हि तस्य दृष्टा च काचिद्भुवि रत्नभूता

tasyopaviṣṭasya tapasvinopi sucārurūpā taruṇī manojñā | nārī śubhā pārśvagatā hi tasya dṛṣṭā ca kācidbhuvi ratnabhūtā

เมื่อฤๅษีผู้บำเพ็ญตบะนั่งอยู่ เขาได้เห็นสตรีผู้เป็นมงคลอยู่เคียงข้าง—เยาว์วัย น่าชม และงดงามยิ่ง ราวกับอัญมณีที่อุบัติขึ้นบนแผ่นดิน.

tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (तद्-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी, एकवचन (masc.)
upaviṣṭasyaof (him) seated
upaviṣṭasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootupa-√viś (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP) ‘seated’; षष्ठी, एकवचन, पुंलिङ्ग
tapasvinaḥof the ascetic
tapasvinaḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottapasvin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
apieven/also
api:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle: even/also)
su-cāru-rūpāof very beautiful form
su-cāru-rūpā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (अव्यय) + cāru (प्रातिपदिक) + rūpa (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (‘सुचारुं रूपं यस्याः’); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
taruṇīa young woman
taruṇī:
Karta (कर्ता) / Viśeṣya (विशेष्य)
TypeNoun
Roottaruṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
manojñācharming
manojñā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmanojña (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
nārīa woman
nārī:
Apposition (समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootnārī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
śubhāauspicious
śubhā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśubha (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
pārśva-gatāgone to/standing at the side
pārśva-gatā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpārśva (प्रातिपदिक) + gata (√gam धातु, क्त)
Formतत्पुरुष (सप्तमी-तत्पुरुष: ‘पार्श्वे गता’); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP)
hiindeed
hi:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed)
tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (तद्-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी, एकवचन (masc.)
dṛṣṭāwas seen
dṛṣṭā:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP) ‘seen’; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे मुख्यक्रियासदृश
caand
ca:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
kācidsome (woman)
kācid:
Karta (कर्ता) / Viśeṣya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootkacid (किम्-प्रातिपदिक)
Formअनिश्चितवाचक सर्वनाम; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
bhuvion the earth
bhuvi:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootbhū (भू-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (Locative/अधिकरण), एकवचन
ratna-bhūtālike a jewel / jewel-like
ratna-bhūtā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootratna (प्रातिपदिक) + bhūta (√bhū धातु, क्त)
Formतत्पुरुष (‘रत्नवत्/रत्नरूपेण भूता’); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP)

Suta Goswami

Tattva Level: pati

Shiva Form: Umāpati

Shakti Form: Pārvatī

Role: nurturing

FAQs

It highlights how even a tapasvin may encounter striking appearances; the Shaiva message is to maintain discrimination (viveka) and steadiness in tapas, seeing all phenomena as dependent manifestations under the Lord (Pati), not as the Self.

It contrasts shifting, sense-pleasing forms with the stable refuge of Saguna Shiva worship—especially Linga-upasana—which trains the mind to rest in Shiva as the constant support beyond alluring appearances.

Strengthen japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya) with dhyāna and sense-restraint; supporting disciplines like Tripuṇḍra (bhasma) and Rudraksha can be adopted to stabilize focus during tapas.